Skutočné dopady môžu byť od rodiny k rodine iné. V niektorých prípadoch až dvojnásobné. Napríklad desaťtisíce ľudí musia rátať s tým, že o ďalších šesť eur mesačne prídu na daňovej úľave, ktorú mali pri životnej poistke.
Daňový bonus vlani zrušila vláda v rámci balíčka úsporných opatrení, ktorým sa malo zastaviť zadlžovanie krajiny. To, že peniaze si štát zobral, však majitelia životných poistiek zistia až tento rok na jar, keď ich môže čakať nedoplatok na dani. Ak rodina okrem toho dochádza každý deň vlakom napríklad tridsať kilometrov, jej rozpočet sa mesačne zvýši v priemere o ďalších 30 eur. Domácnosť totiž za celý rok naplno pocíti zdražovanie vlakov zo záveru vlaňajška. S nadpriemernými dosahmi musia rátať aj ľudia v domoch s nákladnejším elektrickým kúrením, kde išla cena od januára hore až o päť percent.
„Ak domácnosť hospodári každý mesiac na hrane, bude musieť týchto niekoľko eur ušetriť inde, aby sa nedostala do mínusu,“ konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Niektorí ľudia však podľa sociologičky Sylvie Porubänovej už nemajú kde šetriť a tak sa rozšíria rady chudobných.
Ministerstvo financií predpokladá, že 2,6–percentnú infláciu, ktorej dôsledkom by mal byť spomínaný 35–eurový nárast výdavkov priemernej rodiny, pokryje ľuďom očakávaný 3,4–percentný nárast platov.
V čase dlhovej krízy, ktorá v Európe môže prejsť aj do recesie, však rast platov nie je zaručený. „Netreba zabúdať na efekt, ktorý sa prejavil predovšetkým v roku 2009. Vtedy pod vplyvom prepúšťania najmä menej kvalifi kovaných, a teda aj menej zarábajúcich, prišlo k štatistickému rastu platov, ale na výplatných páskach si našli zamestnanci len sotva vyššie sumy,“ tvrdí Sadovská.
Menšie dosahy oproti priemeru 35 eur môže, naopak, očakávať napríklad dvojčlenná domácnosť dôchodcov. Keďže výdavky dôchodcov sú vzhľadom na ich potreby spravidla nižšie, tohtoročné zdražovanie by im malo z peňaženky pri rovnakom spotrebiteľskom správaní vytiahnuť oproti vlaňajšku mesačne navyše asi 20 eur.
„Z ich celkových výdavkov smeruje na potraviny a energie až 55 percent. Dôchodcov však viac ako iných zaťažuje financovanie zdravotníckych služieb či produktov, keď na ne každý mesiac míňajú šesť percent zo svojich výdavkov,“ upozorňuje Sadovská. Niektorým ľuďom pri zdražovaní klesne príjem a musia sa tak ešte viac uskromniť. „V prípade, že sa domácnosť chce alebo musí uskromniť, sprehodnocuje výdavky na luxusnejšie tovary a služby, teda na tie statky, ktoré nevyhnutne k životu nepotrebuje,“ dodáva Sadovská.
Takmer 6–percentnému zdraženiu plynu, na ktorý bude priemerná domácnosť v rodinnom dome dávať za mesiac viac asi o päť eur, sa vyhnú napríklad tí, čo kúria drevom či investovali do moderných technológií.
Príkladom je stredoslovenský podnikateľ Jozef Švec z Terchovej, ktorý už teraz musí dôkladne sledovať nielen rodinnú kasu. Vysoké náklady za energiu kompenzuje občasným kúrením drevom. „O šetrení nemôže byť ani reči, to sa nám nedarí. Väčšie výdavky zase robíme až po dôkladnom prehodnotení,“ tvrdí. Ako podnikateľ by rád investoval aj do nových technológií, aj tu sa však prejavilo zvyšovanie cien a nákladov na ich obsluhu. „Financie som musel presunúť do opráv starších strojov, aj keď som ich chcel nahradiť novými. Výdavky na spotrebný materiál musím prehodnocovať oveľa častejšie ako predtým,“ dodáva.
Oproti roku 2011, keď inflácia dosahovala štyri percentná, by sa mal tento rok rast cien zmierniť. Podľa analytikov to bude práve dôsledkom pomalšieho ekonomického rastu a pretrvávajúcej miery nezamestnanosti. „Nebudú sa vytvárať dopytové infl ačné tlaky zo strany spotrebiteľa. V tomto roku tak očakávame pomalší rast cien tovarov a služieb v priemere na úrovni 2,7 percenta,“ hovorí Sadovská. Regulované ceny by však mali rásť aj naďalej.
„Dôvodom na znepokojenie je vývoj geopolitických rizík na Strednom východe. Práve tie sa podpísali pod takmer 30–percentné zdraženie eurových cien ropy od začiatku októbra do konca novembra 2011,“ dopĺňa analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.