„Miera rizika chudoby sa síce stabilizuje na jednej z najnižších úrovní v EÚ,“ uviedol Roman Džambazovič zo združenia. „Ak sa však porovná parita kúpnej sily obyvateľstva, výsledky už nie sú také lichotivé. Dosahujeme len polovičné hodnoty Slovinska a len tretinu Holandska. Náskok pred nami majú i Česi. V medzinárodnom porovnaní je naša spoločnosť oveľa chudobnejšia.“
Džambazovič poukázal tiež na to, že chudoba neznamená iba slabý finančný príjem, ale aj obmedzený prístup k základným právam – či už ide o právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie, prácu, alebo prístup k službám.
| Chudoba na Slovensku |
| 45,9 % populácie si nemôže zaplatiť liečbu alebo vyšetrenie u zubára |
| 13 % má nedoplatky za bývanie |
| 14 % si nedokáže zabezpečiť v domácnosti teplo |
| 84 % populácie si nemôže zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu |
| 48 % nevlastní auto |
| 76 % ľudí nie je schopných zaplatiť neočakávané výdavky |
| Zdroj: EU SILC |
Slovensko je šiestou krajinou spomedzi 27 štátov EÚ, ktoré dávajú najmenej peňazí na sociálne veci. Chudoba ohrozuje predovšetkým ženy, starších ľudí, nezamestnaných, rómske osady, domácnosti s deťmi a viacdetné rodiny. Takmer 12 percent detí žije pod hranicou extrémnej chudoby. Ich rodičia majú problém zaplatiť im jasle či škôlku, ale aj školské obedy a pomôcky do školy.
„Chudoba v detstve je pritom základnou príčinou chudoby v dospelosti,“ upozornil Džambazovič. Narastá i počet rodín, ktoré sú zadlžené. Takmer milión domácností spláca pôžičky, lízing a ďalšie záväzky. Vyše 32-tisíc z nich má nedoplatky. Oproti priemeru EÚ sú na Slovensku vyššie aj náklady na bývanie.
Podľa sociologičky a predsedníčky Slovenskej siete proti chudobe Zuzany Kusej treba zlú situáciu riešiť zlepšovaním prístupu k sociálnym službám, podporou bývania, zdravotnej opatery a starostlivosti o deti. Prehodnotiť by sa mala výška životného minima, pretože jeho kritériá pochádzajú ešte z roku 1997. Vtedy sa určilo, čo patrí do „koša“ najnutnejších tovarov a služieb, dnes to už odborníci nezisťujú.
Ako dobrú vec hodnotí Kusá metodiku, ktorá platí od apríla. „Podľa nej musí každý jeden návrh zákona prejsť analýzou, či nepovedie k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva. Je to vlastne poistka proti zlému sociálnemu dopadu. Treba však zaistiť, aby sa k týmto predkladaným materiálom mohli vyjadrovať aj chudobní ľudia,“ uzavrela sociologička.