Ak nie je závet, dedí sa majetok zo zákona. V prípade, že človek nemal blízkych príbuzných, dedičov hľadajú notári. Spolupracujú pri tom s obecnými úradmi, matrikami, registrom obyvateľov a podobnými inštitúciami. Ak dedičia nie sú, majetok zostáva štátu.
Spory často vznikajú aj vtedy, ak dvaja ľudia žili v spoločnej domácnosti, kúpili si na polovicu byt, ale nie sú zosobášení. Keď jeden z nich zomrie, deti toho druhého nadobudnú druhú polovicu nehnuteľnosti. „Stanú sa tak spolu s druhou osobou spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. O hospodárení rozhodujú spoločne väčšinou podľa veľkosti podielov. Môžu sa aj dohodnúť na zrušení a vysporiadaní vzájomného spoluvlastníctva. Ak sa nedohodnú, ďalšie problémy už väčšinou rieši súd,“ hovorí notár Ivan Lošonský.
| Odmeny notárov pri dedičstve |
| – Všeobecná hodnota majetku poručiteľa je základom odmeny notára – súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve. |
| – Z prvých 3 330 € – 2 %, z presahujúcej sumy až do 16 500 € – 1 %, z presahujúcej sumy až do 33 100 € – 0,7 %, z presahujúcej sumy až do 99 500 € – 0, 4%, z presahujúcej sumy až do 663 800 € – 0, 2 %, najmenej 23 €, suma nad 663 800 € sa do základu nezapočítava. |
| – Súdny komisár má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára (napr. poplatok za podanie bankovej informácie) a náhradu za stratu času. |
| – Odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času je príjmom notára, ktorý sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. |
Kto nechce nechať na náhodu, ako sa po jeho smrti naloží s jeho majetkom, musí spísať závet. Ten môže v prípade potreby zmeniť. Závet možno pred notárom spísať aj viackrát po sebe a medzitým ho napríklad obyčajným roztrhaním zrušiť, odvolať a napísať nový. Notár zabezpečí, aby bol závet platný a nenapadnuteľný v prípade budúcich sporov. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá má vyššiu dôkaznú silu ako akékoľvek iné zmluvné dohody. Závetom sa ustanovujú dediči, prípadne sa určia ich podiely alebo vecné práva, ktoré im majú pripadnúť.
Aby bol závet platný musí spĺňať formálne náležitosti. Treba pamätať na to, že disponovať možno len svojím majetkom a z dedičstva nemožno vynechať tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú deti a vnuci poručiteľa.
„Dedičovi nemožno prikázať, ako má s dedičstvom naložiť. Najlepšie je obrátiť sa na notára, ktorý je odborne spôsobilý poskytnúť užitočné rady, ale aj pomôcť pri samotnom zostavení závetu,“ hovorí predseda notárskej komory Miroslav Duriš.
Závet môže byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou. „Musí obsahovať dátum a vlastnoručný podpis. Nemusí byť podpísaný svedkami. Je dobré rodinu informovať, že závet existuje a kde sa nachádza. Ak sa po vašej smrti včas nenájde, nasleduje dedenie zo zákona, akoby závet neexistoval,“ hovorí Ďuriš.
Pri závetoch platí trojročná premlčacia lehota. Najrozumnejšie je uložiť závet v Centrálnom registri závetov, ktorý vedie naša Notárska komora. Počas života poručiteľa nemôže žiadna iná osoba do závetu nahliadnuť. Za formálne a obsahové náležitosti zodpovedá notár.
Testament možno napísať aj na písacom stroji alebo počítači, ale v tom prípade musí byť podpísaný pred dvoma svedkami, ktorí v ďalšej listine dosvedčia, že ide o prejav vašej poslednej vôle. Nezabudnite aj na vlastný podpis a dátum. Inak je závet neplatný.
Ak je pisateľ závetu v zlom zdravotnom stave, nevidiaci, nepočujúci, nemôže písať alebo čítať, hovoríme o osobitej forme závetu. Prítomní musia byť traja svedkovia, pred ktorými sa nahlas prečíta text závetu, ktorý svojím podpisom potvrdia. V závete musí byť uvedené, kto listinu napísal a prečítal. Svedkami závetu môžu byť len osoby spôsobilé k právnym úkonom, ďalej to nesmú byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé a tie ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa závet vyhotovuje. Taktiež nesmie byť svedkom zákonný dedič a jemu blízke osoby.
| Dediť možno zo závetu, zo zákona alebo z oboch dôvodov |
| – Dedenie upravuje Občiansky zákonník – zákon č. 40/1964 a konanie o dedičstve zasa zákon č. 99/1963 Zbierky – Občiansky súdny poriadok. |
| – Ak neexistuje závet, dedí sa zo zákona. |
| – V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a až zvyšná polovica sa dedí medzi manželku a deti. |
| – Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/ manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. |
| – V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a opäť osoby, ktoré s ním žili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. |
| – Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. |
| – V prípade, ak nie ste zosobášení, je najlepšie u notára spísať závet, aby ste sa vyhli problémom v dedičskom konaní. Závet musí spísať každý z partnerov zvlášť. |
| – Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli spolu s dedičstvom. |
| – Ak je dedičov viac, delia sa pomerom získaného majetku. |
| – Ak je dedičstvo predlžené, teda dlhov je viac ako majetku, môžu sa dediči s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takúto dohodu musí schváliť súd. |
Prečo ísť priamo k notárovi?
Dedičstvo môže spísať aj právnik, ale aj tak ho treba nechať osvedčiť notárovi. Preto je lepšie zájsť rovno k notárovi v mieste bydliska. Notárske zápisnice a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami, ktoré majú zvláštnu dôkaznú silu spočívajúcu v tom, že dôkazné bremeno je na tom, kto chce preukázať opak toho, čo je vo verejnej listine uvedené, a nie na tom, tvrdenie koho sa v spore o verejnú listinu opiera.
Notárske zápisnice môžu byť priamo vykonateľné. Zmluvné strany si pri písaní právneho záväzku vo forme notárskej zápisnice pre prípad dobrovoľného neplnenia v právnom záväzku dohodnutých povinností môžu dohodnúť priamu vykonateľnosť notárskej zápisnice, a tým predísť finančne i časovo náročnému súdnemu konaniu.
Odmenu za výkon notárskej činnosti určuje štát (vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, verejne prístupná aj na webstránke www.notar.sk). Výška odmeny je teda vopred stanovená a rovnaká na celom území Slovenskej republiky.