Aké právne kroky môže urobiť rodič, ktorému na deti partner neprispieva?
Ak si jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu dobrovoľne neplní, možno sa obrátiť na príslušný súd, aby v občianskom súdnom konaní upravil rozsah vyživovacej povinnosti rodičov. Pokiaľ rodič neplatí výživné v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, alebo schválil dohodu rodičov o výške výživného, druhý rodič môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Neplatenie výživného môže zároveň napĺňať skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Trestného činu sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V takom prípade je potrebné podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre.
Čo znamená pojem minimálne výživné?
Minimálne výživné predstavuje rozsah, v akom je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Zákon o rodine určuje výšku minimálneho výživného na 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výška minimálneho výživného je v súčasnosti 25,36 eura.
Ako sa vypočíta jeho výška?
Zákon o rodine pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom stanovuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Súd takisto prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý má platiť výživné. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V akom prípade môže rodič povinný platiť výživné požiadať o zníženie jeho výšky?
Podľa zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Takouto zmenou pomerov môže byť napríklad zníženie príjmov rodiča, narodenie ďalšieho dieťaťa a podobne. Pokiaľ ide o výživné pre maloleté dieťa, súd môže o zmene výživného rozhodnúť aj bez návrhu.
Ako je to v prípade, že povinný rodič žije v zahraničí? Aké sú možné právne kroky k vymáhaniu výživného?
Pobyt rodiča mimo Slovenska nemá vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť. Keď si takýto rodič vo vzťahu k deťom neplní svoju povinnosť, možno sa okrem iného obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré okrem iného plní úlohy prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov, poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti rodinného práva s cudzím prvkom, predovšetkým v oblasti výživného, starostlivosti o maloleté deti a v oblasti osvojenia a spolupracuje s prijímajúcimi orgánmi a odosielajúcimi orgánmi zmluvných štátov v cudzine, s ústrednými orgánmi zmluvných štátov v cudzine, zastupiteľskými úradmi, ústrednými orgánmi štátnej správy, bankami, pobočkami zahraničných bánk, orgánmi miestnej štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a s akreditovanými subjektmi. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže okrem iného poskytuje právnu pomoc pri príprave dokladov potrebných na podanie návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia v cudzine, vypracúva návrh na uznanie a výkon rozhodnutia, poskytuje súčinnosť pri uznávacom a následne vykonávacom konaní a taisto zabezpečuje kontrolu a transfer platieb výživného oprávneným osobám v SR.
Má právo žiadať výživné na svoju osobu aj bývalý partner?
V tejto súvislosti možno zmieniť dva relevantné právne inštitúty upravené zákonom o rodine: príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Rozvedený partner, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčuje uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Čo v prípade, ak je dieťa choré alebo postihnuté a vyžaduje si vyšší finančný príspevok?
V takomto prípade možno povedať, že sú odôvodnené potreby dieťaťa vyššie. Súd by preto mal pri určovaní výšky výživného prihliadnuť aj na túto skutočnosť. Pokiaľ ide o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím (teda zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent), rodič dieťaťa môže na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o niektorý z peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.