Spotrebiteľ má právo vedieť, čie kura je

Kurčatá zabalené do slovenských obalov nemusia pochádzať zo Slovenska. Umožňuje to liberálna európska legislatíva. Za slovenské môžu spotrebitelia považovať aj kurčatá, ktoré odchovali hoci aj na inom kontinente. Stačí, ak ich na Slovensku zabalia. Obal má oválnu pečiatku SK, tak ako kurča zo slovenskej farmy.

02.02.2012 12:02
kurča, kura, hydina, kurence Foto:
Ilustračné foto

Firiem, ktoré sa zaoberajú spracovaním hydiny, je viac ako osemdesiat. No len tri z nich – Hyza Žilina, HSH Veľké Zálužie a Podtatranská hydina – sú producenti, ktorí sa opierajú o domáce chovy hydiny. Na trh sa vo veľkom dostáva hydina buď z krajín Európskej únie alebo až z Brazílie.

„Spotrebiteľ nemá možnosť detailne vystopovať pôvod hydiny ako napríklad pri hovädzom mäse,“ povedala to riaditeľka Okresnej veterinárnej a potravinovej správy v Topoľčanoch Magdaléna Snopeková. Potravinová legislatíva Európskej únie má totiž rozdielny meter na hovädzie a ostatné druhy mäsa.

Kým pri hovädzom mäse možno z etikety na balíčku mäsa zistiť krajinu, kde bolo zviera chované, pri hydine ho môže do omylu uvádzať obal krajiny, v ktorej kurča posledný raz zabalili. Na tento rozpor v európskom zákonodarstve sa sťažujú slovenskí hydinári, ktorí poukazujú na to, že spotrebitelia nevedia, čo jedia.

Ani minuloročný škandál s rakovinotvornými dioxínmi, ktoré sa objavili vo vajciach a bravčovom mäse pochádzajúcom z Nemecka, neviedol k zmene legislatívy. Nemecká ministerka výživy, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov Ilse Aignerová sa síce vlani v Bratislave vyslovila za jasné označovanie pôvodu potravín, ale samotné Nemecko zaviedlo iba „superprísny režim kontrol, aby mohlo v budúcnosti nebezpečné výrobky včas stiahnuť z obehu.“

Slovenskí výrobcovia potravín sú rozčarovaní. „Smer v bruselskom potravinovom zákonodarstve udáva obchod a nie záujmy spotrebiteľa. Slovenské vlády od vstupu krajiny do Európskej únie na tom nič nedokázali zmeniť a príležitosť, ktorú ponúkal minuloročný škandál s dioxínmi, neviedol k nijakej zmene,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Hyza Karol Ponesz.

Európska komisia sľubuje prehodnotenie potravinovej legislatívy po roku 2013. Na to sa však hydinárom nechce čakať, a tak najväčší slovenský výrobca brojlerových kurčiat začal každé jedno z nich označovať šaržou – rodným číslom kurčaťa. Po zadaní výrobnej šarže kurčaťa možno na internetovej stránke výrobcu zistiť nielen kompletný rodokmeň kurčaťa či to, z akej farmy pochádza, ale aj čím bolo chované.

Kurčatá upozorňujúce na svoj pôvod sú výzvou predovšetkým zahraničnej konkurencii a firmám, ktoré ponúkajú na trh prebaľované kurčatá anonymného pôvodu. „Slovenskí spotrebitelia by sa mali viac zaujímať o to, čo kupujú. Cena by nemala byť jediným vodidlom, práve tak ako zahmlievajúce názvy typu "šťavnaté prsia“," pripomenula veterinárna lekárka Magdaléna Snopeková. „Šťavnatosť znamená prítomnosť vody a viacerých síce povolených, ale umelých látok zadržiavajúcich vodu v kurčati,“ povedala Snopeková. Kľúčovým kritériom pri výbere by mala byť čerstvosť a jasný pôvod kuracieho mäsa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba