Sceľovanie pozemkov pokračuje, pôda sa prerozdeľuje medzi vlastníkov

Nové prerozdelenie vlastnícky rozdrobených pozemkov, ich sceľovanie do súvislých plôch, ktoré dostane jeden vlastník v celku, ale aj novú organizáciu územia majú zabezpečiť pozemkové úpravy. Majú uľahčiť aj budovanie protipovodňových opatrení, prístupových ciest, cyklistických trás, turistických chodníkov, zabrániť ďalšej erózii pôdy, zlepšiť vodnú bilanciu v prostredí, ekologicky stabilizovať krajinu a celkovo zatraktívniť naše dediny.

18.02.2013 13:56
pole, pozemok, roľa, pozemky Foto:
Ilustračné foto.
debata

Tempo prác však bolo doteraz pomalé. Rozbehli sa len na 421 z 3 559 k­atastrálnych území. Dôvodom je nákladnosť projektov, ale najmä nedostatok financií.

Priemerná výmera pozemkov mimo zastavaných území je 0,35 – 0,45 hektára a o jeden pozemok sa delí priemerne 12 až 15 spoluvlastníkov. Nezriedka aj 25 až 30 vlastníkov. Rekordy dosahujú spoločné, pôvodom urbárske a komposesorátne pozemky, na ktorých je až 800-tisíc i viac vlastníkov. Odkúpiť časť urbárskeho pozemku pre vysporiadanie, napríklad pozemku pod stavbou, je u nás vlastne nemožné. Takto kriticky rozdrobené pozemkové vlastníctvo je prekážkou slobodného podnikania a rozvoja vidieka.

O začiatku konania, ktoré zabezpečuje štát prostredníctvom obvodných pozemkových úradov, by sa mal každý vlastník dozvedieť z listovej zásielky. „Obvodný pozemkový úrad vlastníkom doručí výpis z registra pôvodného stavu pozemkov. Môžu si ho porovnať s listinami, ktoré majú doma, a ak im niečo nie je jasné, môžu komisii podať námietku, klásť otázky, aj telefonicky,“ vraví Jozef Bugár, podpredseda Komory pozemkových úprav SR.

Ľudia konaniam na začiatku nevenujú patričnú pozornosť. „Naša komora so samosprávami obcí robí osvetu, aby vlastníci, ale aj poľnohospodárske podniky, ktoré na pozemkoch hospodária, vedeli, v ktorom štádiu a čoho sa môžu domáhať,“ vraví ďalej Bugár.

Každý obvodný pozemkový úrad pravidelne na svojich webových stránkach zverejňuje podrobné informácie o konkrétnom okrese, katastrálnom území a obvode, v ktorom sa pozemky sceľujú a znovu prerozdeľujú. Vlastníci sa takto môžu dozvedieť, v akom štádiu konanie je. Zásadné veci sa zverejňujú aj v obci verejnou vyhláškou. Po tom, čo sa register pôvodného stavu schváli, pracuje projekčná firma na ďalších podkladoch.

„V ďalšej zásielke vlastníkov informujeme o tom, že sa budú stanovovať kritériá nového umiestnenia pozemkov. K tomu sa môžu vyjadriť osobne alebo prostredníctvom predstavenstva združenia, ktoré si oni zvolia spomedzi seba. Potom každý jeden vlastník dostane výzvu, aby si prišiel osobne prerokovať umiestnenie svojich pozemkov. Nakoniec dostane výpis z návrhu registra nového stavu spolu s mapkou, kde sa jeho nové pozemky nachádzajú. Nasleduje pripomienkové konanie a až potom sa projekt schváli,“ vraví Bugár.

Komasácie bojkotujú najmä tí, ktorí už dnes vlastnia súvislé plochy a ich pozemky sú umiestnené v blízkosti miest a obcí, a teda majú aj vyššiu hodnotu.

Niektorí tvrdia, že štát im chce opäť ukradnúť pozemky, keďže pri tomto procese prerozdeľovania sa musia vzdať časti v prospech obcí a miest. „Príspevky na spoločné zariadenia a opatrenia sú hradené v prvom rade z majetku štátu a obce. Až potom, keď je stále málo, sa podieľajú aj ostatní vlastníci každý rovným dielom,“ podotýka Bugár. „Poznáme mnoho území, kde bol dostatok štátnej a obecnej pôdy a vlastníci neprispievali výmerami vôbec. Inde prispeli jedným až dvomi percentami, zriedka tromi. Zákon pripúšťa vyčleniť až desať percent ich výmery.“

Obce navyše pozemky, ktoré pri komasácii nadobudnú, nebudú môcť ďalej predávať. „V katastri budú zaťažené vecným bremenom a slúžiť budú len na budovanie ciest a opatrení, ktoré sú nevyhnutné v danom území,“ vysvetľuje podpredseda. Tieto opatrenia sa pred pozemkovými úpravami zrealizovať nedajú, brzdou sú spoluvlastnícke vzťahy. „Takouto novou organizáciou územia, rôznymi technickými opatreniami ochránime pozemky vlastníkov, ich pôdu, ich pozemky, ich stavby.“

Pozemkové úpravy na výmere okolo tisíc hektárov stoja okolo 300– až 400-tisíc eur za predpokladu, že sa zrealizujú za 6 až 8 rokov. Suma zahŕňa vyhotovenie úvodných podkladov a vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav.

„Treba však zdôrazniť, že je to bez spoločných zariadení a opatrení plánovaných v projektoch,“ vraví Pavol Matejka z pozemkového odboru ministerstva pôdohospodárstva. „Na ich vybudovanie na takejto ploche je potrebných ďalších okolo 850-tisíc eur. Bez nich nemožno hovoriť o zmysluplných pozemkových úpravách, čo potvrdili aj zástupcovia Európskej únie, z ktorej fondov sa z veľkej časti naše pozemkové úpravy hradia,“ vraví Matejka. „Preto sa ďalej musíme zamerať predovšetkým na realizáciu týchto opatrení, ktoré by zabránili ďalšej erózii pôdy. Tým skôr, že so zabezpečovaním výstavby objektov možno začať už po schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a so samotnou výstavbou už po schválení zásad na umiestnenie nových pozemkov.“ Opatrenia sa v súčasnosti robia v 23 katastrálnych územiach.

Na pozemkové úpravy sa v posledných rokoch vyčleňovalo ročne okolo 1,2 milióna eur zo štátneho rozpočtu a 107,2 milióna eur sa plánuje čerpať z eurofondov. Z prostriedkov únie bolo dosiaľ rozpracovaných 317 projektov, z toho bolo ukončených 164 pozemkových úprav a v 23 územiach boli vybudované spevnené poľné komunikácie, vysadená zeleň, vybudované biokoridory a iné ekologické opatrenia a niektoré vodohospodárske zariadenia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba