„Často sa stretávame s vytyčovaním bez účasti geodeta,“ vraví Mária Benedikovičová z kancelárie Geodetické práce. Podľa nej si treba uvedomiť, že každý z nás je odborník na niečo iné. „Suplovať geodeta, ktorý svoj odbor vyštudoval a má okrem technického vybavenia aj bohaté skúsenosti s prácami v teréne, ale aj s katastrálnym operátom, je rizikové.“
Stavebná firma alebo vlastník dokážu stavbu vytýčiť iba od priľahlých plotov. „Ak však ploty nie sú na vlastníckych hraniciach, laik to neberie väčšinou do úvahy. Geodet vytyčuje stavbu aj hranicu nezávisle – prístrojovým vybavením zo súradníc lomových bodov.“
Pomôcť môže aj kontrolné zameranie objektu alebo oplotenia, ktoré sa porovná s katastrálnou mapou. „Dôležité je, aby bol geodet nestranný,“ vraví Benedikovičová. Mylná je podľa nej aj predstava, že hranica určená od oka môže po rokoch zakladať nárok na pozemok. „Treba si uvedomiť, že vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam.“
Majitelia geodetov najčastejšie oslovujú kvôli vytýčeniu hranice pozemku, ak potrebujú stavať oplotenie alebo preveriť, či už to existujúce je hranicou pozemku.
„Vydávame grafickú a aj písomnú časť zamerania, kde majitelia pozemkov vyjadrujú svoj postoj k uvedenej hranici. Teda súhlas alebo súhlas s pripomienkami, alebo nesúhlas, prípadne sa pripíše poznámka, že sa na vytyčovanie hraníc nedostavili,“ vraví Ondrej Kozlovský z bratislavskej firmy geodetky.sk. Niekedy je podľa neho ten drahší spôsob vytýčenia najlepší. „Stáva sa nám, že hranicu vytýčime, vystavíme oficiálny protokol a susedské spory sa akoby zázrakom urovnajú.“ Často sa totiž hádajú o centimetre, pre ktoré sa neoplatí sporiť, keďže pri meraní sú prípustné odchýlky. "Právne je hranica v teréne potvrdená, až keď ju susediaci vlastníci potvrdia svojím podpisom. Podpis nemusí byť overený notárom ani na matrike,“ vraví Kozlovský.
V teréne geodet vytýči hranicu z katastrálnej mapy. „Premietnutá je do roviny mapového zobrazenia, pozemok v kopci sa takto môže javiť menší na mape, ako je v skutočnosti v teréne,“ vysvetľuje Kozlovský. „Nové katastrálne mapy vyhotovujeme podľa nových zameraní a tie sú už s 8-centimetrovou presnosťou.“
Informácie o pozemku si geodet zabezpečí na príslušnej správe katastra. „Pokiaľ ich má doma klient, hlavne také, ktoré graficky zobrazujú pozemky, je dobre ich ukázať, najlepšie je ich však poslať naskenované ešte predtým, ako príde vytýčiť hranicu.“
Na oplotenie pozemku geodetovi postačí, ak mu majiteľ poskytne číslo parcely a názov katastrálneho územia. Všetky podklady si potom vyžiada z príslušnej správy katastra. Pri vytýčení vyhotoví dokument skladajúci sa z dvoch častí a to z „Vytyčovacieho náčrtu“ a „Protokolu o vytýčení hranice pozemku“, ktorý dostanú všetky zúčastnené strany. Môžu sa k hraniciam aj písomne vyjadriť.
Problematické môže byť aj zameranie pozemku bez povolenia od jeho vlastníka. Tiež v mimoriadne nedostupnom teréne, na skalách, v roklinách, na vodných plochách, alebo ak je operát katastra nehnuteľností stratený alebo zničený, teda na príslušnej správe katastra neexistuje geodetický podklad na vytýčenie hranice.
Poľnohospodárske aj lesné pozemky, ale aj tie, ktoré obhospodarujú pozemkové spoločenstvá vrátane urbárskych, majú mnohých spoluvlastníkov s malými podielmi. Ak by chceli na určitom území urobiť súkromne pozemkové úpravy, teda prerozdeliť ich tak, aby sa každý z nich stal majiteľom jednej ucelenej plochy, museli by požiadať obvodný pozemkový úrad o pozemkové úpravy.
„Parcely môže zlúčiť a znovu rozdeliť geodet aj geometrickým plánom, bez pozemkových úprav,“ tvrdí Mária Benedikovičová. „Rozparceluje územie podľa dohody a výšky podielov vlastníkov.“ Záujemcom preto odporúča obrátiť sa v prvom rade na geodeta a prekonzultovať s ním, či sú potrebné pozemkové úpravy, alebo postačuje geometrický plán.“
Geodetické firmy vedia rozdeliť alebo zlúčiť nehnuteľnosti, majetkovoprávne ich usporiadať, ale aj obnoviť pôvodné pozemky, určiť hranice pozemkov, vyznačiť na nich vecné bremená.