Vlastníkom pozemkov v záhradkových osadách dáva štát doplatky

Majiteľom pozemkov v starších záhradkových osadách by mal štát vyplatiť približne 25 miliónov eur. Zatiaľ ide len o hrubý odhad, keďže znalci vypracovali posudky iba pre 100 záhradkových osád s výmerou 133 hektárov, za ktoré sa vlastníkom doplatí 9,9 milióna eur. Ďalších 157 záhradkových osád na ocenenie ešte čaká.

08.03.2013 11:15
záhrada,. záhradky, záhradkári, záhradkár Foto:
Ilustračné foto.
debata

Doplatky však dostanú len tí vlastníci, kde boli schválené pozemkové úpravy do 31. marca 2012 a do konca roka 2012 požiadali na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade o poskytnutie finančnej náhrady. Ak tak neurobili, nárok na doplatok strácajú. Doplatky nedostanú ani tí majitelia, ktorí sa so záhradkármi dohodli a svoje pozemky im už odpredali.

Pozemkové úrady dostali celkovo 3 899 žiadostí o doplatenie do trhovej ceny a doteraz vydali 850 kladných rozhodnutí. „O ďalších návrhoch budú rozhodovať v závislosti od vyhotovenia znaleckých posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodovanie,“ vraví Peter Hajnala, riaditeľ odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Ceny pozemkov v záhradkových osadách sú v rukách znalcov.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Výška doplatku závisí od lokality a ďalšieho perspektívneho využitia územia, na ktorom sa staré osady nachádzajú. Na tom boli postavené rozhodnutia súdu v Štrasburgu, na ktorý sa po neúspešných sporoch na našich súdoch obracali vlastníci pozemkov. Ak však majú pozemok v lokalite, ktorá nemá perspektívu ďalšieho rozvoja, môže sa stať, že doplatok nedostanú alebo bude nízky. Po novom ocenení v takých prípadoch môže byť dokonca hodnota pozemku nižšia ako tá, ktorú dostal majiteľ v rámci konania na pozemkovom úrade. „Ide o prípady, keď je využitie pozemku obmedzené. Napríklad ak cez pozemky záhradkárov vedú podzemné plynové potrubia alebo elektrické rozvody, čo môže podstatne ovplyvniť cenu určenú znaleckým posudkom,“ vraví Hajnala.

Doplatky nebudú vysoké ani vo vidieckych lokalitách, kde sa úradná cena pohybovala od 10 do 40 centov. Podľa nového ocenenia sa hodnota štvorcového metra pohybuje od 40 centov do troch eur. Pri väčších mestách sa pôvodná cena podľa bonity zvýši o 30, niekde dokonca až o 300 percent. V Bratislave bola úradná cena 1,30 eura a teraz to môže byť až 30 eur za štvorcový meter. Do konečnej ceny určenej znalcom však vstupuje ešte veľa faktorov, preto každý doplatok bude iný a údaje treba považovať len za orientačné.

„Nemáme ešte ocenené všetky pozemky, zákazky na vypracovanie posudkov znalcom ešte zadávame,“ vraví Ľudovít Kavjak, hovorca Slovenského pozemkového fondu. Fond zabezpečuje a hradí posudky znalcov a tiež geometrické plány, dohody uzavrel so 75 znalcami. Doterajšie posudky vyšli na 100-tisíc eur a na ich základe vyplatil fond 508 finančných náhrad v sume viac ako 2,3 milióna eur.

Vlastník pozemku má vždy možnosť získať iný štátny pozemok, prednosť však majú reštituenti. „Fond spravuje štátnu pôdu, no nie všetky pozemky sú vhodné na poskytnutie náhrady,“ vraví Kavjak. „Napríklad také, na ktorých má štát len spoluvlastnícke podiely, teda sa o ne delí s inými osobami.“ Náhradný pozemok fond môže prideliť len v okrese, v ktorom je záhradková osada.

Lokality na náhradné pozemky sa určujú podľa možností Slovenského pozemkového fondu. „Ak fond spravuje pozemky vo vlastníctve štátu v blízkosti záhradkovej osady, poskytne ich ako náhradu,“ dopĺňa Hajnala. „Určujú sa aj ďalšie miesta, ktoré čo najviac spĺňajú podmienky primeranosti k pôvodnému pozemku vlastníka.“ Vlastník má možnosť rozhodnúť sa, či chce náhradu v peniazoch, alebo náhradný pozemok. „Ak ho odmietne, dostane finančnú náhradu,“ dodáva Kavjak.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba