Ktoré argumenty vlastníkov záhradkári prijímajú a ktoré nie?
Občas sa objavia vyjadrenia, že im záhradkári pôdu „ukradli“ a cena za ňu je neprimerane nízka. Záhradkári zasa argumentujú tým, že pôdu dostali za celkom iných spoločenských podmienok, obvykle ležiacu ladom, zanedbanú. Po pridelení ju užívali v dobrej viere a vynaložili nemalé úsilie na jej zhodnotenie. Preto pociťujú ako krivdu, keď od nich teraz vlastníci žiadajú cenu, ktorá je pre záhradkára, obzvlášť dôchodcu, často likvidačná. Takto sa stará krivda napráva novou.
Aká je približne cena za štvorcový meter u vás, čo všetko konečnú cenu ovplyvňuje?
Z 28 osád na Orave je usporiadaná asi polovica, pričom výrazne lepší stav je v okrese Dolný Kubín oproti okresom Námestovo a Tvrdošín. V prípade priamej dohody medzi vlastníkmi a záhradkármi sa cena na Orave pohybuje okolo 50 centov až euro za štvorcový meter. V prípade usporiadania cez konanie určil zákon kedysi maximálnu cenu na 3 až 6 korún za štvorcový meter alebo možnosť pridelenia náhradných pozemkov, čo viacerí vlastníci aj využili.
Vlastníkom sa však nepáčila nízka cena a nemali záujem o iné pozemky. Podávali návrhy aj na súd a napokon zákon úspešne napadli na Európskom súde v Štrasburgu. Ako ste prijali novelu, ktorá určila, aby sa im platilo podľa znaleckých posudkov?
Problém je v tom, že ohodnocovanie osád, ktoré mal zabezpečiť štát, bolo začaté až niekedy v roku 2012. Znalec ju určuje podľa súčasného stavu, teda do ceny zahŕňa zhodnotenie pozemkov záhradkármi a dokonca aj infraštruktúru, ako sú vodovod, elektrina. Pri hodnotení používajú pre mňa záhadnú metodiku, v dôsledku ktorej sa cena v porovnateľných osadách pohybuje od necelého eura po 4,50 eura za štvorcový meter.
Kedy je záhradkár ochotný pozemok odkúpiť?
Vždy, keď je to len možné a ak cena nepresahuje jeho možnosti.
Ako by mali postupovať pri odkúpení pozemku?
V prvom rade je potrebné dať si spracovať geometrický plán osady a na jeho základe zistiť pôvodných vlastníkov. Ďalší postup závisí od toho, koľko je vlastníkov, či sú známi a či je s nimi možná dohoda. V opačnom prípade je možné usporiadať pozemky len cez konanie na pozemkovom úrade. Záujemcom odporúčam dôkladne si preštudovať zákon.
Z akých dôvodov sa skomplikuje uzavretie kúpnej zmluvy?
Komplikácie môžu nastať pri veľkom počte vlastníkov, neprerokovanom dedičstve, neochote niektorých vlastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok, ktoré iní vlastníci akceptujú. Takmer nepriechodný stav je v prípade, že pozemky alebo ich časť je vo vlastníctve urbáru. V prípade konania je nemenej dôležitý prístup obvodných pozemkových úradov.
Za akých okolností za môžu dodatočne legalizovať chatky a iné stavby?
Ak sú už pozemky vo vlastníctve záhradkárov, obvykle nie je problém s dodatočnou legalizáciou stavby cez zlúčené stavebné a kolaudačné konanie. V prípade, že pozemky nie sú usporiadané, mal by so zriadením stavby súhlasiť vlastník.
Kedy sú záhradkári ochotní pristúpiť na prenájom pozemku?
Myslím, že len v prípade, keď z akýchkoľvek príčin nie je možné odkúpenie.
Aká by mala byť optimálna výška nájmu?
Nájomné vyplýva zo zákona alebo sa určí dohodou. Podľa môjho názoru by primerané ročné nájomné nemalo byť vyššie ako 10 percent z ceny pozemku.
Pokiaľ sa rozhodne záhradkár pozemok opustiť, čo je povinný urobiť?
V prípade, že pozemok má len v užívaní, mal by ho teoreticky vrátiť výboru základnej organizácie, ktorý rozhodne o jeho ďalšom pridelení. V praxi si však vždy užívateľ nájde záujemcu, s ktorým sa dohodne na cene za prácu a náklady, ktoré vložil do rekultivácie, za porasty a stavbu. Zmenu potom oznámi výboru základnej organizácie. Ak je záhradka vo vlastníctve záhradkára, môže s ňou nakladať ako so svojím majetkom s tým, že na kupujúceho prechádzajú povinnosti osadového poriadku, platiť príspevky, podiel na údržbe spoločných zariadení a podobne.