Hovorí o tom aj štúdia Chudoba a sociálne vylúčenie starších občanov EÚ z roku 2011, v ktorej sa, okrem iného píše, že riziku chudoby je vystavených až 84 miliónov Európanov starších ako 60 rokov. Títo ľudia totiž zhodne konštatovali, že vysoké životné náklady a nízky dôchodok vedú k ich sociálnemu vylúčeniu a izolácii. Oblasť, ktorá najviac ovplyvňuje ich život, sú životné náklady. Niektorí si myslia, že verejná doprava je pridrahá a nemôžu si ju dovoliť a nazdávajú sa, že aj táto skutočnosť prispela k ich väčšiemu odrezaniu od sveta, pretože sa nemôžu voľne pohybovať a cítia sa zajatcami vo vlastnom dome alebo blízkom okolí.
Mnohí odchodom do penzie pociťujú stratu sebestačnosti. Z malej penzie majú často problém uhradiť náklady na bývanie, stravu a zvyšujúce sa doplatky za lieky a sú veľa ráz odkázaní na pomoc príbuzných.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké dávky môže dostať dôchodca s nízkym príjmom.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Na Slovensku žije na hranici chudoby takmer 20-tisíc starobných dôchodcov. Ich penzia je nižšia ako zákonom stanovené životné minimum, dostávajú teda menej ako 195 eur. Spolu s predčasnými a invalidnými dôchodcami je ich takmer stotisíc. Do tejto skupiny sa začali zaraďovať aj živnostníci, ktorí odchádzajú do penzie a platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku a, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedala Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. „Sumu dôchodku ovplyvňuje obdobie dôchodkového poistenia získané od ukončenia povinnej školskej dochádzky do vzniku nároku na dôchodok, vymeriavacie základy, z ktorých bolo odvodené poistné a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, respektíve príjem na úrovni minimálnej mzdy, potom aj suma vyplácaného dôchodku dosahuje nízku úroveň.“
V celkovom počte nízkych dôchodkov sú však väčšinou tie, ktoré boli priznané ešte do konca roku 2003. Išlo napríklad o takzvané pomerné starobné dôchodky či dôchodky manželky. Ich poberateľom stačilo v tom čase na ich priznanie desať rokov zamestnania. Nízke penzie sú aj také, ktoré sú krátené v súbehu s inými dôchodkami.
Čo je dôvodom nízkych dôchodkov, Sociálna poisťovňa nevyhodnocuje. Penzie priznáva individuálne na základe zákonom stanovených kritérií, teda že poistenec dosiahol dôchodkový vek a má odpracovaných aspoň 15 rokov, ktoré musia byť riadne zdokladované. Starobný dôchodok sa potom vypočítava tiež na základe zákona – priemerný osobný mzdový bod krát súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na dôchodok krát aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
„Ak klientovi vyrátame dôchodok nižší, ako je aktuálne životné minimum, informujeme ho listom, že má z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ten posúdil jeho životnú situáciu, či by mohol mať nárok na dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k nej,“ vysvetľuje postup hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Sociálna poisťovňa zároveň oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje toho poberateľa dôchodku, ktorý by mal z dôvodu vypočítanej sumy dôchodkovej dávky nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej, potom dôchodca žiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý určí aj výšku dávky.
„Suma, pri ktorej dôchodcovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi, závisí od sumy životného minima, ktorá sa každoročne mení. Životné minimum do 30. júna predstavuje sumu 194,58 eura,“ vraví Višváder. „Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o invalidnom, vdovskom/vdoveckom, sirotskom či sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku a pri valorizácii dôchodkov. Robí tak v prípade, ak suma uvedených dôchodkov alebo ich úhrn je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej, dôchodca má trvalý pobyt na Slovensku a nie je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,“ dodal Višváder. Identifikačné údaje poberateľa dôchodku Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, ak ide o poberateľa starobného, starobného a vdovského/vdoveckého dôchodku alebo o poberateľa sociálneho dôchodku staršieho ako 62 rokov.
Dôchodcovia, ktorých príjem nedosahuje životné minimum môžu od štátu dostať štyri rôzne príspevky. Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v núdzi a osobám, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok. „Základné životné podmienky pritom sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie,“ vysvetlil hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman. „Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením,“ dodal.
Konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou na úrade práce, odbore sociálnych vecí, podľa miesta trvalého bydliska. V prípade dôchodcov sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, príspevku na zdravotnú starostlivosť na každú osobu, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1¤percento za každý ďalší odpracovaný rok.
Základná dávka v hmotnej núdzi slúži na zabezpečenie základných životných potrieb a dôchodca, ktorý žije sám, môže dostať od štátu 60,50 eura mesačne. Ak však žije v domácnosti s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku. Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Na zdravotnú starostlivosť môže štát prispieť dvomi eurami mesačne. Príspevok na bývanie predstavuje 55,80 eura mesačne, respektíve 89,20 eura, ak ide o viac ľudí.