Občiansky zákonník pozná štyri skupiny zákonných dedičov. Do prvej skupiny patria poručiteľove deti a manžel, a každý z nich dedí rovným dielom. Ak však manželstvo poručiteľa v čase jeho smrti neexistovalo, dedičstvo pripadne rovným dielom jeho deťom. Zákon v prvej skupine uvádza za dediča iba manžela/ku, a preto tu neprichádzajú do úvahy ako dedičia osoby, ktoré s poručiteľom žijú v postavení druh/družka, a to ani vtedy, ak by s poručiteľom mali potomkov.
Testamentárna voľnosť poručiteľa je obmedzená tým, že podľa zákona maloletí potomkovia poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu pri dedení zo zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tejto časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní.
Uvedené by sa však neaplikovalo v prípade, ak by došlo k vydedeniu tohto neopomenuteľného dediča. Dedičstvom sa rozumie všetok majetok, ktorý patril poručiteľovi v čase jeho smrti. Predmetom dedičského konania budú tak všetky veci, práva, prípadne pohľadávky, ktoré patrili poručiteľovi v tomto okamihu. Ak napríklad poručiteľ za svojho života platne daroval, resp. predal časť svojho majetku, nebude tento majetok zahrnutý do dedičstva aj podiel neopomenuteľných dedičov podľa predchádzajúceho odseku sa bude počítať len z majetku, ktorý v čase smrti patril poručiteľovi.
Poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho môže zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Pri spísaní závetu musia byť dodržané jeho zákonné náležitosti. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Zo znenia závetu tiež musí byť zrejmá vôľa poručiteľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel.
Zdroj: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Lacková, www.akmv.sk