Aspektmi medzinárodného súkromného práva ohľadne cezhraničných dedičstiev sa zaoberá Nariadenie (ES) č. 650/2012 z júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len "nariadenie”). To sa vzťahuje na prípady, keď môže byť dedičstvo predmetom právnych predpisov viacerých členských štátov.
Podľa tohto nariadenia právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Obvyklý pobyt bude rozhodujúci aj v prípade určenia rozhodného práva, teda práva, ktorým sa bude dedičské konanie spravovať. Z uvedeného tak vyplýva, že ak niekto zomrie v členskom štáte, ktorý nie je krajinou jeho pôvodu, rozhodným právom vo veci dedičského konania bude právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý v čase smrti „obvyklý pobyt.“
Čo má na mysli nariadenie pod pojmom "obvyklý pobyt”, objasňuje dokument vydaný Európskym parlamentom, Hess, B., Mariottini, C., Camara, C. (2012): Nariadenie (ES) č. 650/2012 z júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Zhrnutie, ktoré uvádza, že miesto obvyklého pobytu zvyčajne zodpovedá miestu, kde sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva. Samotný dokument však pripúšťa možnú zložitosť dokazovania obvyklého pobytu.
Nariadenie zároveň dodáva, že ak zo všetkých okolností jasne vyplýva, že v čase smrti mal zosnulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným právom, rozhodným právom v dedičských veciach je výnimočne právo tohto iného štátu. Zároveň treba posúdiť, či poručiteľ v zmysle nariadenia sám neurčil rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jeho celého dedičstva a nezvolil právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Celé dedičské konanie sa potom bude riadiť rozhodným právom bez ohľadu na povahu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku (tzv. jednotnosť pri dedičstve).
Povinná registrácia v Notárskom centrálnom registri závetov, ktorý vedie Notárska komora SR, sa vzťahuje len na závety spísané notárom formou notárskej zápisnice. Následne notár ako súdny komisár je povinný pri prejednávaní dedičstva tento register lustrovať. Závety spísané v inej forme (napr. vlastnou rukou) nemusia byť v tomto registri registrované. Z tohto dôvodu sa odporúča informovať napríklad rodinu o spísaní závetu a mieste, kde je uložený.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Lacková, www.akmv.sk