„Od januára som si začal odkladať všetky bločky, ktoré by som mohol použiť. Kúpil som si na celý rok stravné lístky, evidujem si služobné cesty a odkladám aj bločky za benzín,“ vraví programátor Tomáš, ktorý má už päť rokov živnosť. Doteraz vždy využíval paušálne výdavky. „Na konci roka si zrátam, či je pre mňa výhodnejšie zostať pri paušálnych výdavkoch, alebo namiesto nich prejsť na skutočné,“ tvrdí.
Aké výdavky si môžu podnikatelia odpočítať zo svojho daňového základu, určuje zákon o dani z príjmov. „Všeobecne možno povedať, že daňovým nákladom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. Pri rozhodovaní sa o opodstatnenosti konkrétneho nákladu je preto potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka,“ vraví Peter Zimerman zo spoločnosti Pro-fit.sk. Iné výdavky si tak môže odpočítať remeselník a iné programátor.
Niektoré výdavky však zákon priamo limituje. Napríklad maximálna hodnota stravného lístka, ktorý si možno odpočítať za odpracovaný deň, sú štyri eurá. Aj v prípade, že by si niekto nekúpil stravné lístky a odkladal by si bločky z reštaurácií, môže si odpočítať najviac štyri eurá za deň.
Zákon určuje aj to, ako si môžu podnikatelia odpočítavať z daní náklady na používanie auta. Kúpnu cenu auta napríklad nemožno odrátať z daňového základu naraz, ale treba tak robiť počas štyroch rokov formou odpisov. Každý rok si tak živnostník dá do nákladov jednu štvrtinu ceny auta. V prípade, že auto stálo 12-tisíc eur, každoročne si zníži daňový základ o 3-tisíc eur. Len v prvom roku si dá do nákladov iba pomernú časť tejto sumy, podľa toho, v ktorom mesiaci auto kúpil.
Spotrebované pohonné hmoty si zase môže odpočítať len podľa údajov o spotrebe v technickom preukaze. Ak za rok prejazdí 10-tisíc kilometrov a jeho auto má v technickom preukaze uvedenú spotrebu sedem litrov na sto kilometrov, môže si dať do nákladov 700 litrov benzínu.
Možnosť odpočítať si výdavky na podnikanie z daňového základu mnohých živnostníkov láka zahrnúť do účtovníctva aj také náklady, na ktoré nemajú nárok. „Najbežnejšie výdavky, ktoré nemožno uplatniť ako daňové výdavky a ktoré si mnohí živnostníci chcú uplatniť, sú výdavky na reprezentáciu, výdavky na dovolenkové pobyty, výdavky na využívanie motorového vozidla na súkromné účely, výdavky na zariaďovanie bytových priestorov neslúžiacich na podnikanie či oblečenie,“ povedal Zimerman.
Na obmedzenie výšky paušálnych výdavkov doplatia v tomto roku všetci živnostníci, ktorých ročný hrubý príjem presahuje 12 600 eur. Čím viac niekto zarába, tým sa mu viac oplatí porozmýšľať nad možnosťou prejsť na skutočné výdavky. Napríklad podnikateľ, ktorý za rok zarobí 30-tisíc eur, si ešte vlani mohol vo forme paušálnych výdavkov odpočítať 12-tisíc eur. V tomto roku to bude už len 5 040 eur. Jeho daňový základ preto vzrastie takmer o 7-tisíc eur. To sa odrazí nielen na výške dane, ale aj na výške odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Ktorí živnostníci môžu využiť evidenciu namiesto účtovníctva
Daňovník, ktorý vykonáva podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo dosahuje príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu za podmienok, že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, dosiahol z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy (výnosy) nepresahujúce sumu 170 000 eur a uplatňuje preukázateľné daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:
- príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
- hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť,
- zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
Forma evidencie nie je predpísaná, potrebné je však dodržať minimálny obsah vymedzený v § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov.
Daňovník, ktorý vychádza pri vyčíslení základu dane z daňovej evidencie a daňovník, ktorý vychádza pri vyčíslení základu dane z jednoduchého účtovníctva, uplatňuje v súlade so zákonom o dani z príjmov daňové výdavky rovnako. Výnimkou je tvorba zákonom vymedzených rezerv, ktorá je daňovým výdavkom u daňovníka účtujúceho v jednoduchom účtovníctve, ale u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu, daňovým výdavkom nie je.
Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, ako aj daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (resp. podvojného účtovníctva), sa pri kúpe automobilu môže rozhodnúť a zaradiť predmetný automobil do obchodného majetku a uplatňovať do daňových výdavkov odpisy automobilu, ako aj ostatné výdavky vynaložené v súvislosti s používaním automobilu, ktoré sú v súlade so zákonom o dani z príjmov považované za daňové výdavky.