Koľko dovolenky vám musí dať zamestnávateľ

Ak ste dlhodobo chorý, firma vám môže dovolenku aj skrátiť.

08.09.2013 06:30
lietadlo, dovolenka, let, cestovanie,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Dovolenka za kalendárny rok

  • Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa.
  • Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina z celoročnej dovolenky.
  • Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.
  • Kto do konca daného kalendárneho roku dovŕši 33 rokov veku, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky.
  • Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
  • Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
  • Ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
  • Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nepracoval pre toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka

  • Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, majú nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
  • Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky považuje zamestnanec, ktorý:
  1. trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
  2. je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
  3. je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
  4. pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
  5. pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
  6. vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
  7. pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
  • Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy. Túto dovolenku je potrebné vyčerpať prednostne.

Dlhodobo chorým ľuďom môže firma dovolenku skrátiť

  • Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku na poskytnutie dovolenky, môže zamestnávateľ skrátiť dovolenku za prvých sto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní takisto o jednu dvanástinu, ak v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:
    • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
    • čerpania rodičovskej dovolenky,
    • dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
    • dôležitých osobných prekážok v práci.
  • Dovolenka sa nekráti v prípade, ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (v prípade, že sa muž od narodenia dieťaťa o neho stará, patrí mu rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ako by mala žena nárok na materskú dovolenku).
  • Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
  • Aj po skrátení dovolenky musí zamestnancovi, ktorý u tohto istého zamestnávateľa bol zamestnaný celý rok, zostať aspoň týždeň dovolenky. Mladistvému zamestnancovi musia zostať minimálne dva týždne dovolenky.
  • Ak je zamestnanec vo výkone trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní skráti ročná dovolenka o jednu dvanástinu. Takisto sa kráti aj dovolenka za výkon väzby v prípade, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
  • Dovolenku za daný rok možno skrátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v danom kalendárnom roku.

Kedy môže byť celozávodná dovolenka

  • Hromadné čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ určiť len po dohode so zástupcami zamestnancov, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
  • Zamestnávateľ nemôže určiť hromadné čerpanie dovolenky na viac ako dva týždne. V prípade vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré zamestnávateľ oznámi zamestnancom minimálne šesť mesiacov vopred, môže byť hromadná dovolenka určená na tri týždne.
  • V prípade profesionálnych umeleckých súborov nesmie hromadná dovolenka presiahnuť štyri týždne. V divadlách a iných umeleckých ustanovizniach možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.

Koľko peňazí dostanete na dovolenke

  • Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z platov v kalendárnom štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si zamestnanec berie dovolenku. Ak by si chcel niekto zobrať dovolenku v septembri, bude sa mu náhrada mzdy počítať z platu, ktorý poberal od apríla do júna. Dovolenku sa preto oplatí brať po tom, čo zamestnanec dostane odmeny. V prípade, že zamestnancovi vzrástla mzda napríklad od 1.¤septembra a chcel by si v tomto mesiaci zobrať dovolenku, bude sa mu dovolenkový priemer počítať ešte zo mzdy, ktorú dostával v druhom štvrťroku. Ak chce dostať viac peňazí, musí počkať do októbra a dovolenku si zobrať až potom.
  • Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
  • Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Zdroj: Zákonník práce

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dovolenka #zákonník práce