„Viaceré obce v územnoplánovacej dokumentácii určujú na zastavanie aj pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území obce. Po schválení územného plánu je možné na tieto pozemky vydať územné rozhodnutie a následne po vyňatí z pôdneho fondu aj stavebné povolenie,“ hovorí autorizovaný geodet Tomáš Baďura z Považskej geodetickej spoločnosti na stránke svojej firmy.
Podľa zákona na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. „Kedy treba požiadať od odňatie pôdy presne vymedzuje zákon. Žiadať o odňatie nie je vždy nutné, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy určuje, kedy nie je žiadať o odňatie nevyhnutná a stačí podať na príslušný úrad žiadosť o stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde,“ hovorí stavebný inžinier Ján Dubnický.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Čo robiť, ak ste zdedili pôdu.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Pri trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy je v niektorých prípadoch zo zákona nutné zaplatiť odvod. Platí sa za záber najkvalitnejšej pôdy s bonitou podľa BPEJ 1. až 4. skupiny. Platiť sa nemusí v prípade, ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy na individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1 000 m2. V prípade, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 6. až 9. skupiny, platí sa aj pri zábere do 1 000 m2.
Voľne nakladať s pozemkom nemožno ani v prípade, ak ste len jeho spoluvlastníkom. Pozemky často vlastnia viacerí majitelia a táto skutočnosti prináša komplikácie pri ich predaji alebo darovaní. Ak je napríklad niekto spoluvlastníkom pozemku s rozlohou 1 700 m2 a je jedným zo štyroch majiteľov, môže svoju časť vyrovnať a dať si ju zapísať na list vlastníctva.
„Pozemok, ktorý má štyroch spoluvlastníkov, sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ možno pozemok zo zákona deliť, má spoluvlastník možnosť zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo prostredníctvom reálneho rozdelenia a zápisom na osobitný list vlastníctva,“ hovorí právnička Jana Pechová. Podľa nej je však nevyhnutné si najskôr overiť, či je pozemok zo zákona deliteľný. Parcely nachádzajúce sa vnútri obce možno deliť takmer vždy, problematickejšia je situácia, keď je pozemok mimo obce. Zákon totiž zamedzuje drobeniu pozemkov mimo zastaveného územia obce.
"Zákon ustanovuje, že pri poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkoch, ktoré sú mimo zastavaného územia obce, nemôže vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok, ak tento zákon neustanovuje inak. V takomto prípade podľa Pechovej nie je možné zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva ani súdnou cestou.<pe>