Problematiku upravuje Občiansky zákonník a o dedení sa oplatí vedieť aspoň základné fakty. Dediť možno zo zákona alebo zo závetu. „Prednosť má dedenie zo závetu,“ hovorí Veronika Lacková z Advokátskej kancelárie Veronika Lacková.
„Závet môže zriadiť iba fyzická osoba. Podmienkou je, aby bola v čase zriadenia závetu úplne spôsobilá na právne úkony. Zákon zároveň umožňuje, aby závet zriadila aj osoba, ktorá dovŕšila pätnásť rokov. Tu sa však vyžaduje jeho spísanie vo forme notárskej zápisnice. Zákon nepripúšťa spoločný závet viacerých poručiteľov. V prípade, ak by bol takýto závet zriadený, je neplatný,“ dodáva advokátka.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako sa dedí zo zákona.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Takisto neplatné sú akékoľvek podmienky pripojené k závetu. Pre dediča nemajú právne následky a sú neúčinné. V závete teda nemožno dcéru zaviazať k tomu, aby chodila po smrti otca pravidelne na jeho hrob, alebo sa postarala o jeho domáce zvieratá či bývala v jeho dome, ktorý zdedí. Takéto časti majú iba morálny význam bez právnej záväznosti a vymožiteľnosti. Podmienkou platnosti závetu je však splnenie jeho podstatných náležitostí. Závet musí obsahovať výslovný prejav vôle poručiteľa. Musí byť z neho teda zrejmá vôľa poručiteľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel. Pokiaľ poručiteľ v závete neurčí podiely dedičov, ich podiely budú rovnaké.
Závetom sa rieši aj problematika vydedenia. Koho a za akých podmienok možno vydediť, presne stanovuje zákon, osobitne sa venuje postaveniu neplnoletých detí. „Maloletí potomkovi poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských, alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní. Uvedené by sa však neriešilo, ak by došlo k vydedeniu uvedených potomkov,“ upozorňuje advokátka.
Pri dedení zo zákona sú stanovené štyri skupiny dedičov, ktoré sú na dedenie povolané postupne. Ak dedia dedičia určitej skupiny, vylučujú sa tým z dedenia všetci dedičia, ktorí patria do skupiny s horším poradím (prvá skupina vylučuje všetky ostatné, druhá vylučuje tretiu a štvrtú a tretia vylučuje štvrtú). Manžel poručiteľa vystupuje však aj v prvej, aj v druhej dedičskej skupine. V druhej a tretej skupine vystupujú osoby, ktoré za daných podmienok žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Pojem spoločná domácnosť si treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie.
Prijať dedičstvo nie je povinnosť dediča. Zákon povoľuje takzvané odmietnutie dedičstva. Dedičstvo so sebou totiž neprináša len majetkové výhody, dedia sa aj pasíva, teda dlhy, ktoré poručiteľ za svojho života nesplatil. „Zodpovednosť za dlhy dedičov po poručiteľovi ohraničuje výška hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dedičia sa teda nemusia báť, že by museli zdedené dlhy platiť zo svojho majetku. Zákon zabezpečuje, aby dedenie bolo v prospech dediča, nie na jeho ťarchu,“ hovorí právnička Jana Pechová. Dedičia majú navyše možnosť dedičstvo odmietnuť. "Odmietnuť dedičstvo možno len ako celok. Zákon nepripúšťa, aby dedič časť dedičstva prijal a časť odmietol,“ vysvetľuje právnička.
Ak dedičstvo dedičia neodmietnu, môžu sa s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov, prípadne že im prenechajú jeho časť vo výške dlhov. Takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. Ak sa dedičia a veritelia dohodnúť nedokážu, prípadne súd dohodu neschváli, súd nariadi likvidáciu dedičstva.
„Vyporiadanie dedičstva sa zvyčajne robí cez dohodu dedičov,“ hovorí právnička Lucia Pechová. „Dohoda sa uzatvára pred notárom. Dedič má právo v takejto dohode vyjadriť, či si uplatňuje svoj zákonný dedičský podiel, prípadne že si z dedičstva na nič nárok neuplatňuje a nič nepožaduje. Do dedičskej dohody sa uvádza aj to, že si dedič žiada vyplatiť svoj zákonný podiel od spoludediča, ktorý nadobúda dedičstvo,“ vysvetľuje Pechová.
Od ochoty alebo neochoty dedičov uzavrieť dedičskú dohodu závisí okrem iného aj rýchlosť dedičského konania. „Dĺžku dedičského konania ovplyvňuje to, ako rýchlo možno zistiť rozsah majetku poručiteľa, samozrejme, vplyv na rýchlosť konania má aj počet dedičov, existencia alebo neexistencia závetu alebo listiny o vydedení, či je niektorý z dedičov dedičsky nespôsobilý, alebo či niektorý z dedičov nenapáda dedičské právo iného dediča,“ hovorí právnička. "Čím rýchlejšie sa dedičia dokážu dohodnúť a uzavrieť dedičskú dohodu, tým rýchlejšie prebehne samotné dedičské konanie,“ dodáva.