„Dedenie na základe zákona – dedičská postupnosť – sa uplatňuje v prípade, že zomretý po sebe nezanechal závet, prípadne tento prejav jeho poslednej vôle nepokrýva všetok majetok alebo závet neobsahuje všetky náležitosti na to, aby bol platný,“ vysvetľuje právnička Petra Kováčová. Zákon však pripúšťa aj kombináciu oboch možností, prednosť má dedenie zo závetu.
„Závet môže zanechať iba fyzická osoba, ktorá v čase jeho spísania bola spôsobilá na právne úkony. Čo sa týka vekových obmedzení, zákon umožňuje, aby závet zriadila aj osoba, ktorá dovŕšila 15 rokov. V tomto prípade však musí mať formu notárskej zápisnice. "Zo zákona je neprípustný spoločný závet viacerých poručiteľov, takýto závet je neplatný,“ upozorňuje právnička. Takisto neplatné sú akékoľvek podmienky pripojené k závetu. V závete teda poručiteľ nemôže vnuka zaviazať k tomu, aby chodil po jeho smrti dvakrát týždenne do kostola alebo vyštudoval ním vybranú vysokú školu, lebo inak z dedičstva nedostane ani cent. Takéto časti závetu majú iba morálny význam bez právnej záväznosti a vymožiteľnosti.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Čo treba vedieť o dedičskom konaní.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podmienkou platnosti závetu je splnenie jeho podstatných náležitostí. Musí obsahovať výslovný prejav vôle poručiteľa a musí byť z neho zrejmá vôľa poručiteľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel. Pokiaľ poručiteľ v závete neurčí podiely dedičov, ich podiely budú rovnaké. Teda ak pani Nováková odkáže dvom dcéram rodinný dom a presne nevymedzí, komu akú časť zanecháva, majú v takomto prípade obe nárok na rovnakú časť. V závete však, samozrejme, môže určiť, že jedna dcéra dostane z daného domu viac ako druhá.
Závet musí mať zo zákona písomnú formu a musí tiež obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Pokiaľ tieto náležitosti neobsahuje, je neplatný.
Ak poručiteľ nezanechá závet, bude dedičské konanie prebiehať podľa zákona. „Občiansky zákonník stanovuje štyri dedičské skupiny. Ak sa nezistia žiadni dedičia, ktorí by dedili v prvej skupine, nastupujú automaticky dedičia z ďalšej skupiny,“ hovorí právnička.
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom jeho potomkovia. V tejto skupine dedičov poručiteľove deti nadobúdajú dedičstvo bez ohľadu na to, či sa narodili v existujúcom manželskom zväzku alebo mimo neho. Rovnaké postavenie majú aj osvojené deti. Manžel v tejto skupine dedí za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa trvalo (teda aj vtedy, ak sa právoplatne neskončilo rozvodové konanie). Situácia, že niektoré z poručiteľových detí nededí, môže nastať aj preto, že dieťa zomrelo skôr ako poručiteľ, že nemá dedičskú spôsobilosť, že je vydedené alebo odmietlo dedičstvo. V takomto prípade tento diel dedičstva dedia ostatní povolaní dedičia z prvej skupiny (potomkovia). Platí teda, že toto ustanovenie zákona sa týka len poručiteľových detí, nie manžela.
V druhej skupine sa dedí tak, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí poručiteľov manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia z tejto skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Platí, že manžel dedí za rovnakých podmienok ako v prvej skupine (ak manželstvo v deň poručiteľovej smrti trvá). Namiesto rodičov môžu byť dedičmi aj poručiteľovi osvojitelia. Osoby, ktoré s poručiteľom žijú v spoločnej domácnosti počas jedného roka pred smrťou, dedia len vtedy, ak spĺňajú jednu z dvoch podmienok: buď sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Pozostalý manžel je oproti ostatným dedičom tejto skupiny zvýhodnený rozsahom svojho podielu (no len vtedy, ak dedia aspoň traja dedičia).
Ak nededia potomkovia ani manžel, dedičov tretej skupiny tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak žiaden dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, čím sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov.