1. Ak je základ dane nižší alebo rovný ako 100-násobok životného minima, nezdaniteľná časť sa rovná 19,2-násobku životného minima.
- Keďže k 1. januáru minulého roku bolo životné minimum na úrovni 194,58 eura, nárok na plné nezdaniteľné minimum za minulý rok vo výške 3 735,94 eura majú ľudia, ktorých ročný daňový základ nepresahuje sumu 19 458 eur. Takýto daňový základ dosahujú zamestnanci, ktorých priemerný mesačný príjem je vo výške 1 872,40 eura. Celé nezdaniteľné minimum vo výške 3 735,94 eura si tak môžu odpočítať ľudia, ktorých minuloročný príjem je nižší ako táto suma.
2. Ak je základ dane vyšší ako 100-násobok životného minima, nezdaniteľné minimum sa postupne znižuje
U ľudí, ktorých minuloročný daňový základ presahuje 100-násobok životného minima, čo je 19 458 eur, sa výška nezdaniteľnej časti základu dane vypočíta podľa vzorca:
(44,2 x životné minimum) – (základ dane / 4)
Nezdaniteľná časť za minulý rok sa potom vypočíta ako:
8 600,436 – (základ dane / 4)
- Čím vyšší príjem niekto dosiahne, tým nižšiu nezdaniteľnú časť si môže zo svojho príjmu odpočítať. V prípade, že je vypočítaná suma nižšia ako nula, daňovník nemá nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu, čo znamená, že zaplatí daň z celého svojho zárobku. Za predchádzajúci rok nemajú nárok na nezdaniteľné minimum ľudia, ktorých ročný daňový základ je vyšší alebo rovný sume 34 401,74 eura. Takýto daňový základ dosiahnu tí zamestnanci, ktorí každý mesiac dostávajú hrubú mzdu vo výške 3 310 eur. Každý, kto zarábal viac, si nemôže odpočítať z príjmu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daň preto zaplatí z celého svojho platu.
- Zamestnávateľ môže zamestnancom, ale aj dohodárom uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane priebežne počas roka. V takom prípade im z príjmu odpočíta vždy jednu dvanástinu ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, čo vlani bolo 311,32 eura. Z hrubého príjmu im odpočíta najprv odvody, potom nezdaniteľnú časť a daň vypočíta len zo zvyšnej sumy. Ak je daňový základ po odpočítaní odvodov a nezdaniteľného minima nižší alebo rovný ako nula, zamestnanec neplatí žiadnu daň.
- Zamestnancom, ktorí nepracovali celý rok, môže vďaka tomu vzniknúť preplatok na dani. Keďže zamestnávateľ im z príjmu odpočítaval každý mesiac len jednu dvanástinu ročného nezdaniteľného minima, no oni majú nárok na plnú výšku nezdaniteľnej sumy, daňový úrad im môže po vykonaní ročného zúčtovania alebo po podaní daňového priznania vrátiť časť zaplatených daní.
- Starobným a predčasným penzistom sa nezdaniteľná časť základu dane znižuje o vyplatený dôchodok. Penzista si musí preto vyrátať celoročný dôchodok. Započíta sa len riadny dôchodok, na vianočný príspevok sa neprihliada.
- Od základnej sumy nezdaniteľného minima 3 735,94 eura si dôchodca odpočíta svoj celoročný dôchodok. V prípade, že jeho dôchodok bol vyšší ako základná nezdaniteľná suma, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné minimum a daň preto musí zaplatiť z celého svojho zárobku. Aspoň časť nezdaniteľnej sumy za minulý rok môžu využiť penzisti, ktorých mesačný dôchodok bol nižší ako 311,40 eura. Penzisti s vyšším dôchodkom už dostali za celý rok vyššiu penziu, ako je celoročná nezdaniteľná suma, a preto nemajú nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu.
- Nezdaniteľná časť základu dane sa znižuje len tým starobným a predčasným dôchodcom, ktorí poberali dôchodok celý rok alebo im bol dôchodok priznaný spätne k začiatku roku. Ak niekto začal poberať dôchodok až počas minulého roka, má nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima, a to aj vtedy, ak pracoval len niekoľko mesiacov. Vďaka tomu mu môže vzniknúť preplatok na dani.
- Pracujúcim invalidným dôchodcom sa nezdaniteľná časť základu dane neznižuje. Invalidný dôchodok je iný druh dôchodku, na ktorý sa nevzťahuje obmedzenie pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov. Majú teda nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima bez ohľadu na výšku svojho invalidného dôchodku. Len čo však invalidný dôchodca dovŕši dôchodkový vek, nezdaniteľná suma sa mu kráti rovnako ako starobným dôchodcom.