"Občania, ktorí sú zdravotne postihnutí, majú v porovnaní so zdravými občanmi podstatne menej príležitostí zamestnať sa, respektíve uplatniť sa na trhu práce, pretože ich hendikep im z hľadiska náročnosti ponúkaných pracovných činností neumožňuje túto činnosť vykonávať, alebo potenciálni zamestnávatelia nemajú o nich ,záujem‘, pretože si uvedomujú, že pri ich zamestnávaní je potrebný individuálny prístup a trpezlivosť, pričom produktivita práce je, vzhľadom na ich zdravotné postihnutie, nízka,“ hovorí Veronika Černá z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vyspelé krajiny sa však snažia vytvárať podmienky pre týchto ľudí napríklad aj sieťami špecializovaných škôl, prispievajú tiež rôznymi sociálnymi dávkami rodičom starajúcim sa o postihnuté dieťa a zároveň podporujú zamestnávateľov, ktorí zamestnajú zdravotne znevýhodneného občana.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako štát podporuje zamestnávanie zdravotne postihnutých.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Najviac zdravotne postihnutých je podľa stránky socialnapolitika.eu zamestnaných v krajinách ako Švédsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Naopak, najmenej ich je v Lotyšsku, Maďarsku či Rumunsku. Najlepšie na tom nie je ani Slovensko, kde pracuje len približne 19 percent hendikepovaných občanov.
„Pojem občana so zdravotným postihnutím je zakotvený v zákone o službách zamestnanosti, podľa ktorého je takýto občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení,“ vysvetlil právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. "Ak má človek pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, je v zmysle Zákonníka práce zamestnancom so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ mu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu úradu práce dať nemôže. Ak tak urobí, je táto považovaná za neplatnú.
I keď len čiastočne, chráni týchto ľudí zákon. Samotní hendikepovaní občania majú však často iba málo znalostí o svojich právach. Na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sami nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, sú zamerané nástroje aktívnej politiky trhu práce, prostredníctvom ktorých sa štát snaží motivovať zamestnávateľov, aby týchto ľudí zamestnali a pomohli im tak uplatniť sa na trhu práce, ako aj motivovať samotných zdravotne postihnutých k podnikaniu.
"Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká právny nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý o príspevok požiada,“ konštatovala Černá. Ako ďalej dodala, výhody pre zamestnávateľa sú nižšie odvody na takéhoto zamestnanca. Zamestnávateľ môže dostať viaceré druhy príspevkov, ak zamestnáva predpísaný počet hendikepovaných občanov, ako sú príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím, a ak zriadi chránené pracovisko alebo chránenú dielňu pre takéhoto človeka.
Nárok na príspevky majú tí občania, ktorí majú podľa posudku aspoň 40-percentný pokles schopnosti pracovať, pričom výška príspevku pri niektorých z nich je priamo závislá od miery poškodenia.