To, či družstvo ako nájomca bolo alebo nebolo oprávnené dať pôdu do podnájmu mestu, vyplýva z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi poľnohospodárskym družstvom a vlastníkmi pôdy. Pokiaľ nájomná zmluva neustanovuje niečo iné, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu.
Dôležitý je ďalej účel nájmu dojednaný v nájomnej zmluve medzi družstvom a vlastníkmi pôdy. Za predpokladu, že účelom nájmu pozemkov je ich poľnohospodárske využitie pri prevádzkovaní podniku, tento účel využitia pozemkov musí byť zachovaný aj v zmluve o podnájme. Zmluva o podnájme, ktorá neoprávňuje podnájomcu – mesto užívať pozemok jeho zastavaním, nemôže byť považovaná za preukázanie právneho vzťahu vlastníka stavby k pozemku zastavanému stavbou.
Každý vlastník pozemku, či už samostatne, alebo spoločne s ďalšími vlastníkmi pozemkov sa v prípade neoprávneného zastavania jeho pozemku stavbou môže domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Ide o neoprávnenú stavbu, postavenú na pozemkoch súkromných vlastníkov, keďže vlastník stavby nemá s vlastníkom pozemku uzatvorený žiaden vzťah.
Vlastník pozemku sa môže domáhať odstránenia stavby na náklad toho, kto stavbu zriadil. Ak by odstránenie stavby nebolo účelné, môže súd prikázať stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, prípadne viacerým vlastníkom pozemku, pokiaľ s tým títo súhlasia.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby, potrebného na užívanie stavby, vždy však za náhradu vlastníkom pozemkov.
Odpovedala: JUDr. Martina Tekeliiová