„Poručiteľ môže v závete určiť spôsob, akým nadobudnú jeho dedičia majetok po jeho smrti. Ak poručiteľ zanechal závet, budú dediť dedičia zo závetu, ak by takýchto dedičov nebolo, nastupujú dedičia zo zákona. V prípade, ak by poručiteľ nemal dedičov, nadobudne majetok štát,“ vysvetľuje doktorka Adriana Ručkayová.
Dedič má zároveň vždy právo dedičstvo odmietnuť, a to bez ohľadu na to, či ide o dedenie zo závetu alebo zo zákona. Takéto odmietnutie dedičstva sa musí vykonať písomným vyhlásením zaslaným príslušnému súdu alebo ústnym vyhlásením vykonaným na súde. V prípade, ak by poručiteľ chcel vydediť svojho potomka, môže tak urobiť len pri splnení zákonom stanovených podmienok a podľa advokátky musí spísať listinu o vydedení, v ktorej výslovne určí dôvody vydedenia konkrétnej osoby. Ak by dôvod neuviedol, na takúto listinu sa nebude prihliadať.
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Ak je viac ako jeden dedič, zodpovedajú všetci dedičia za náklady poručiteľovho pohrebu a za poručiteľove dlhy podľa pomeru dedičstva, ktoré nadobudli; pomer sa stanovuje ako hodnota toho, čo príslušný dedič nadobudol v pomere k celému dedičstvu.
„Predlženie dedičstva znamená, že výška dlhov poručiteľa je vyššia ako celková hodnota dedičstva, ktoré zanechal, v takom prípade je možné, aby sa dedičia s veriteľmi poručiteľa dohodli, že im dedičia prenechajú celé dedičstvo poručiteľa na úhradu dlhov, ktoré po poručiteľovi zostali,“ hovorí Ručkayová.
Takáto dohoda dedičov a veriteľov musí byť schválená súdom, pričom súd takúto dohodu môže schváliť, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak sa dedičia nedohodnú, povinnosť dedičov plniť tieto dlhy sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Ak nie je možné zaplatiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu.
Dedičia majú v prípade zadlženého dedičstva možnosť dedičstvo odmietnuť. „Odmietnuť dedičstvo možno len ako celok. Zákon nepripúšťa, aby dedič časť dedičstva prijal a časť odmietol,“ hovorí právnička Jana Pechová. Dedičov sa podľa právničky teda dlhy vôbec nedotknú vtedy, ak dedičstvo prenechajú veriteľom na úhradu dlhov alebo dedičstvo odmietnu.
V každom prípade si však dedič musí poriadne rozmyslieť, či dedičstvo odmietne, pretože vyhlásenie od odmietnutí dedičstva je neodvolateľné. V prípade dlhov totiž možno namietať oprávnenosť jednotlivých požiadaviek veriteľov. „Dedič má právo neuznať pohľadávku, ktorá je premlčaná, alebo nie je dostatočne preukázaná oprávnenosť veriteľa. Sporné pohľadávky sa neriešia v dedičskom konaní, ale žalobou mimo dedičského konania a dedičia na to majú lehotu troch rokov od smrti poručiteľa. Ak existuje možnosť riešiť dlhy takouto cestou, bolo by na škodu a v neprospech dedičov odmietnuť dedičstvo. Ak o oprávnenosti dlhov neexistuje pochybnosť, odmietnutie dedičstva môže byť riešením,“ upozorňuje Pechová.