Napriek tomu, že sa zmenia viaceré pravidlá, už druhý rok po sebe sa nezmení nezdaniteľná časť základu dane, ktorá zaujíma väčšinu pracujúcich. Vďaka nej sa totiž časť príjmu nezdaňuje. Budúci rok zostane od dane oslobodený zárobok do výšky 3 803,33 eura. To znamená, že zamestnanci budú mať od daní oslobodených prvých 316,94 eura, ktoré mesačne zarobia. Daň zaplatia až zo sumy, ktorá túto hranicu presahuje.
V prípade, že by sa suma nezdaniteľného minima zvýšila, znamenalo by to, že pri rovnakom hrubom zárobku dostane zamestnanec vyššiu čistú mzdu. Keďže sa však nezmení, zamestnancovi, ktorému sa nezvýši hrubá mzda, nevzrastie ani čistý príjem.
Väčšina živnostníkov sa musí pripraviť na to, že v budúcom roku bude platiť vyššie odvody ako v súčasnosti. Vzrastie totiž minimálny vymeriavací základ zo 412 na 429 eur. Najnižšie možné odvody do Sociálnej poisťovne preto stúpnu zo 136,57 na 142,20 eura. Minimálny preddavok na zdravotné poistenie sa zvýši o 2,38 eura na 60,06 eura.
Veľké zmeny čakajú podnikateľov v stavebníctve. Firmy, ktoré podnikajú v tejto oblasti, si budú môcť navzájom fakturovať bez dane z pridanej hodnoty. Často sa totiž stáva, že veľké stavebné firmy, ktoré si objednávajú práce u malých podnikateľov, meškajú s platbami za faktúry. V súčasnosti však ak firma vystaví faktúru z DPH, musí štátu túto daň odviesť aj vtedy, ak jej odberateľ nezaplatí. Napríklad ak firma, ktorá je mesačným platcom DPH, vystaví v januári faktúru na 24-tisíc eur s DPH, musí štátu vo februári poslať 4-tisíc eur. A to aj v prípade, že jej odberateľ túto faktúru neuhradí. Po novom bude môcť táto firma vystaviť faktúru bez DPH, teda len na 20-tisíc eur.
Podľa hovorkyne ministerstva financií Alexandry Gogovej sa táto možnosť nemôže rozšíriť na všetkých platcov DPH kvôli pravidlám Európskej únie. „DPH je v EÚ plne harmonizovaná daň, ktorej mantinely sú dané európskou smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Na základe týchto pravidiel sa dá tuzemské samozdanenie uplatniť len na určité transakcie,“ vraví Gogová. Systém prenosu daňovej povinnosti je pritom podľa nej už zavedený na viaceré transakcie, ako je dodanie kovového odpadu, dodanie nehnuteľností alebo vybraných poľnohospodárskych plodín. „Tým, že tuzemské samozdanenie zavedieme aj v stavebníctve, využívame celý dostupný priestor pre tento režim, ktorý nám dáva smernica EÚ,“ dodala Gogová.
Ďalšia zmena v DPH sa dotkne menších firiem s ročným obratom do 100-tisíc eur. Od januára sa budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či budú daň z pridanej hodnoty platiť podľa toho, kedy vystavili faktúru, alebo podľa toho, kedy im odberateľ za faktúru zaplatil. Dnes túto možnosť nemajú a štátu musia odviesť DPH už na základe vystavenej faktúry. To znamená, že aj vtedy, keď peniaze vôbec nedostanú, alebo ich dostanú až o niekoľko mesiacov.
Napríklad ak firma, ktorá je mesačným platcom DPH, vystaví faktúru 14. októbra 2015, musí štátu poslať DPH z tejto faktúry do 25. novembra 2015 bez ohľadu na to, či faktúra bola zaplatená, alebo nie. Budúci rok sa bude môcť pri vystavení faktúry podnikateľ rozhodnúť, že daň z pridanej hodnoty bude platiť až potom, ako bude faktúra zaplatená. V takom prípade bude musieť do faktúry uviesť informáciu, že „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.
Tento text je potrebné napísať do faktúry už pri jej vystavení a nie je možné ho neskôr doplniť. Vďaka tomu si totiž aj odberateľ bude môcť odpočítať daň z pridanej hodnoty až po tom, čo faktúru zaplatí.
Od januára sa výrazne zmení aj systém udeľovania pokút za daňové previnenia. V súčasnosti platí, že ak daňová kontrola zistí, že podnikateľ mal zaplatiť vyššiu daň, ako v skutočnosti zaplatil, dostane rovnakú pokutu, ako keby sám podal dodatočné daňové priznanie a túto chybu opravil. Pokuta je rovnaká bez ohľadu na to, či sa na previnenie prišlo hneď po podaní daňového priznania, alebo až po niekoľkých rokoch. Pre podnikateľov je tak výhodnejšie nepriznávať sa a čakať na to, či daňová kontrola chybu odhalí, alebo nie.
Od budúceho roku však už výška dane nebude konštantná ale bude sa počítať ako ročná sadzba. To znamená, že čím neskôr daňový úrad chybu odhalí, tým vyššiu pokutu podnikateľ zaplatí. Navyše ak podnikateľ sám podá dodatočné daňové priznanie, dostane až o dve tretiny nižšiu pokutu, ako keby chybu odhalil daňový úrad. „Dôvodom na túto zmenu bolo motivovať daňové subjekty plniť svoje povinnosti riadne a včas a v prípade, že zistia pochybenie motivovať ich, aby sa sami snažili čo najskôr o nápravu a nečakali na daňovú kontrolu,“ povedala Gogová.