Veľký prehľad dávok, ktoré môžete dostať za svoje odvody

Sociálna poisťovňa vypláca viacero druhov dávok. Na získanie každej z nich treba splniť podmienky.

26.04.2016 07:32
dôchodok, dôchodca, peniaze, investor,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Dôchodky? Po splnení podmienok

Starobný dôchodok

  • podmienky nároku: najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dôchodkový vek, pričom dôchodkový vek je 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Začal sa však uplatňovať až u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a u žien počnúc rokom 1962 (u niektorých aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala).

Predčasný dôchodok

  • dostať ho môže ten, kto odpracoval najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia penzijného veku a výška jeho predčasnej penzie ku dňu, od ktorého o ňu požiadal, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú osobu, teda vyššia ako 237,70 eura. Sumu predčasnej penzie Sociálna poisťovňa zníži o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia od vzniku nároku

Invalidný dôchodok

  • môže ho dostať človek, ktorý je invalidný, odpracoval potrebný počet rokov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Za osobitne stanovených podmienok ho môže dostať aj osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom

Vdovský a vdovecký dôchodok

  • dostane žena po manželovi alebo manžel po manželke, ktorý/á ku dňu smrti poberal/a starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, alebo ku dňu smrti splnil/a podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal/a počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok, alebo zomrel/a v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho výška je 60 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Nárok na jeho výplatu trvá jeden rok od smrti manžela/ky. Po uplynutí jedného roka zaniká iba nárok na výplatu, samotný nárok na dôchodok však trvá aj naďalej. Po uplynutí jedného roka nárok na výplatu trvá iba vtedy, ak sa vdova/vdovec: stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané; je invalidná/ý z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %; vychoval/a aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006); dovŕšil/a vek 52 rokov a vychovala dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006); dovŕšil/a dôchodkový vek. Od januára 2016 môžu o pozostalostný dôchodok, po splnení podmienok, opäť žiadať aj vdovy a vdovci, ktorých manžel či manželka zomreli pred 1. januárom 2004

Penzia z druhého piliera

  • ľudia, ktorí odchádzajú do dôchodku a prispievali aj do druhého piliera, môžu požiadať o výplatu penzie aj z neho. Žiadosť môžu podať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) alebo v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa prostredníctvom Centrálneho informačného ponukového systému (CIPS) sprostredkuje ponuky dôchodkov z II. piliera od životných poisťovní, z ktorých si sporiteľ môže vybrať dôchodok. Ak si klient vyberie z ponuky, kontaktuje životnú poisťovňu alebo DSS, ktorej ponuku si vybral. Sporiteľ podpíše zmluvu o poistení dôchodku (v ŽP), prípadne dohodu o vyplácaní dôchodku (v DSS). Ak si sporiteľ nevyberie z ponuky dôchodkov, požiada o dôchodok kedykoľvek neskôr (začne potom od prvého kroku podaním žiadosti).

Minimálny dôchodok

  • nárok naň má človek, ktorý získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, výška jeho dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok (napríklad poberateľka starobného dôchodku vdova musí požiadať aj o priznanie vdovského dôchodku). Jeho výška je za 30 rokov kvalifikovaného obdobia minimálne 269,50 eura mesačne, čo predstavuje 1,36-násobok sumy životného minima, za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia nad základnú hranicu 30 rokov sa zvýši: o dve percentá sumy životného minima za 31. až 39. odpracovaný rok a o tri percentá sumy životného minima za 40. a ďalší rok

Podpora v nezamestnanosti

  • môže ju dostať uchádzač o zamestnanie (zamestnanec alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti) v prípade, že splnil podmienky nároku. Žiadosť treba podať v pobočne Sociálnej poisťovne, pričom sa za ňu považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie nezamestnaných vydané úradom práce. K žiadosti treba priložiť tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Nárok na ňu trvá šesť mesiacov (ak nárok vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných) alebo štyri mesiace (ak splnil podmienku 730 dní poistenia v posledných štyroch rokoch pred nezamestnanosťou). Jej výška je 50 % hrubej mzdy a vypláca sa za počet dní v mesiaci. Jej maximálna výška je 846,30 eura, ak má mesiac 30 dní, v mesiaci, ktorý má 31 dní, je to suma 874,50 eura

Garančné poistenie

  • Garančné poistenie slúži na pokrytie nevyplatených nárokov zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré zamestnávateľ neuhradil v dôsledku svojej platobnej neschopnosti. Zákon v ust. § 102 ods. 1 taxatívne vymedzuje, ktoré nároky môžu byť vyplatené v rámci dávky garančného poistenia. Výška dávky je maximálne 2 574 eur.

Nemocenské poistenie

  • nárok na nemocenské má zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a osoba, ktorej skončilo ktorékoľvek z týchto poistení a ochorela v ochrannej lehote (spravidla 7 dní po skončení poistenia). Jej suma sa vypočíta z hrubej mzdy spravidla za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnancovi sa vypláca nemocenské od 11. dňa péenky vo výške 55% vymeriavacieho základu (podiel súčtu hrubého príjmu spravidla za predchádzajúci kalendárny rok a počtu dní tohto roka). Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe sa vypláca nemocenské od 1. do 3. dňa péenky vo výške 25 % vymeriavacieho základu, od 4. dňa 55 % vymeriavacieho základu. Ak človek ochorie, Sociálna poisťovňa mu vyplatí nemocenské maximálne vo výške 721,50 eura mesačne (pri 31–dňovom mesiaci), resp. vo výške 698,20 eura mesačne (pri 30–dňovom mesiaci)
  • Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorú poisťovňa vypláca z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča alebo rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku
  • kto má nárok na ošetrovné: zamestnanec, dohodár (s pravidelným mesačným príjmom), povinne nemocensky poistená živnostníčka či živnostník, dobrovoľne nemocensky poistená osoba či osoba v ochrannej lehote,. Je však potrebné predložiť žiadosť potvrdenú lekárom, ktorý musí uznať potrebu ošetrovania alebo starostlivosti
  • výška dávky: 55 % vymeriavacieho základu (podiel súčtu hrubého príjmu spravidla za predchádzajúci kalendárny rok a počtu dní tohto roka), najviac sa vypláca za 10 dní – maximálne v sume 232,80 eura

Úrazové poistenie

  • je povinné poistenie zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca (nie živnostníka, ale dohodára áno, na dávku má nárok aj žiak strednej a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní počas praxe, dobrovoľný požiarnik, zdravotník či člen horskej služby) v prípade zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku jeho pracovného úrazu či choroby z povolania
  • úrazová renta a pozostalostná úrazová renta. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou, ktorá má človeku zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pozostalostná úrazová renta je tiež pravidelnou peňažnou dávkou. Úrazová renta aj pozostalostná úrazová renta sa od januára zvýšili o 0,46 %. Ich zvýšenie sa zlučuje so sumou úrazovej a pozostalostnej úrazovej renty, ku ktorej toto zvýšenie patrí
  • úrazový príplatok – suma úrazového príplatku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti a v sume 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
  • suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100
  • jednorazové odškodnenie: maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 52 454,10 eura, maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí je 52 454,10 eura
  • pracovná rehabilitácia, rehabilitačné – rehabilitačné sa poskytuje za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie. Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného
  • rekvalifikácia a rekvalifikačné: výška rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného
  • náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: pri určení výšky náhrady sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili v lekárskom posudku a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod
  • náhrada nákladov spojených s liečením sa poskytuje podľa predložených dokladov v sume, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Suma náhrady je maximálne 26 227,20 eura
  • náhrada nákladov spojených s pohrebom je maximálne v sume 2 623,20 eura

Matka, ak pracovala, dostane materské či vyrovnávaciu dávku

  • materské dostane matka z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Nárok na dávku má zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená živnostníčka, dobrovoľne nemocensky poistená žena či taká, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote (8 mesiacov po zániku poistenia). Na výplatu tejto dávky treba predložiť žiadosť potvrdenú lekárom a zamestnávateľom; živnostníčka a dobrovoľne poistená osoba a žena, ktorá je v ochrannej lehote, podajú žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne, navyše matka musí oznámiť aj rodné číslo dieťaťa
  • ako dlho a koľko: výška dávky je 70 % z vymeriavacieho základu (podiel súčtu hrubého príjmu spravidla za predchádzajúci kalendárny rok a počtu dní tohto roka) a vypláca sa od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom, a ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu spravidla 34 týždňov od vzniku nároku, najdlhšie 37 týždňov od vzniku nároku na materské, ak je poistenka osamelá, najdlhšie 43 týždňov, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará. Maximálna suma materského je pri 31–dňovom mesiaci 918,20 eura mesačne, resp. 888,60 eura pri 30–dňovom mesiaci.
  • vyrovnávacia dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože prácu, ktorú predtým robila, nemôžu robiť tehotné ženy a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Nárok si treba uplatniť predložením žiadosti potvrdenej lekárom a zamestnávateľom. Určuje sa z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ), teda 55 % z rozdielu medzi MVZ, ktorým je 30,4167–násobok denného vymeriavacieho základu, a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie po preradení na inú prácu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dávky #odvody