„Obsah výplatnej pásky určuje Zákonník práce. Okrem identifikácie zamestnanca a obdobia spracovania miezd musí výplatná páska obsahovať údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Ak je vo firme zavedené konto pracovného času, musí výplatná páska obsahovať aj stav účtu konta pracovného času,“ vraví Martina Lapšová zo spoločnosti Mado, ktorá prevádzkuje online účtovný softvér Humanet.
Pre mnohých zamestnancov je však výplatná páska veľká neznáma. Vedia si síce skontrolovať, akú mzdu dostali, ale väčšine pojmov nerozumejú. Najvyššia suma, ktorá sa na páske nachádza, je celková cena práce. „Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ,“ vysvetľuje Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce. Celková cena práce tak zobrazuje všetky náklady, ktoré zamestnávateľ v danom mesiaci na zamestnanca vynaložil. Sú tu zahrnuté aj odvody, ktoré zamestnávateľ platí za zamestnanca a nie sú súčasťou jeho hrubej mzdy.
Na výplatnej páske sa nachádzajú aj podrobné údaje o zaplatených odvodoch. Zamestnávateľ musí zamestnancovi strhnúť odvody na sociálne a zdravotné poistenie v celkovej výške 13,4 percenta z hrubej mzdy. Okrem toho zamestnávateľ sám platí odvody vo výške 35,2 percenta z hrubej mzdy. To znamená, že ak zamestnanec zarába v hrubom 1 000 eur, zamestnávateľ mu na odvodoch strhne 134 eur. Zároveň zaňho zaplatí na poistnom ďalších 352 eur. Celkovo ho tak tento zamestnanec za mesiac stojí 1 352 eur.
„Výplatnú pásku je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jej poskytovaní elektronickými prostriedkami. To znamená, že sa môžu dohodnúť na zasielaní výplatnej pásky e-mailom na zamestnancom určenú adresu. Vtedy ako doklad o prevzatí výplatnej pásky slúži odoslaný e-mail, ktorý zamestnávateľ archivuje na účely preukázania vydania výplatnej pásky,“ vraví Vorobelová.
Vďaka údajom vo výplatnej páske si tak každý môže skontrolovať, či mu zamestnávateľ posiela správnu sumu, ktorú má uvedenú v zmluve. V prípade, že sa zamestnancovi niečo nezdá, môže požiadať zamestnávateľa, aby mu vysvetlil, ako k daným číslam prišiel. „Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná,“ tvrdí Vorobelová.
Výplatné pásky môžu odhaliť aj to, či firma za vás platí odvody v správnej výške. Stávajú sa totiž prípady, že firma nahlási Sociálnej poisťovni nižší plat, a teda odvedie za svojho zamestnanca nižšie odvody, ako by mala. Niektoré firmy sa takýmto spôsobom snažia ušetriť. V konečnom dôsledku však na to doplatí zamestnanec. Sociálna poisťovňa mu totiž bude dávky počítať z vymeriavacieho základu, ktorý vykázal jeho zamestnávateľ. To znamená, že zamestnanec dostane nižšiu nemocenskú dávku či nižšiu podporu v nezamestnanosti. Nižšie odvody sa odrazia aj na jeho dôchodku.
Sociálna poisťovňa preto začala posielať zamestnancom informačné listy, v ktorých ich informuje o vymeriavacom základe, z ktorého ich zamestnávateľ zaplatil odvody. Vymeriavací základ sa rovná hrubej mzde zamestnanca. Ak niekto zistí, že firma za neho platí odvody z nižšej sumy, ako by mala, môže sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu napríklad s výplatnými páskami, ktoré potvrdzujú skutočnú výšku príjmu. V takom prípade Sociálna poisťovňa spätne doplatí dávky do správnej sumy. Rovnako aj do dôchodku započíta správny príjem.