Vyporiadanie dedičstva zvyčajne prebieha cez dohodu dedičov, ktorá sa uzatvára pred notárom. Dedič má právo v takejto dohode vyjadriť, či si uplatňuje svoj zákonný dedičský podiel, prípadne že si z dedičstva na nič nárok neuplatňuje a nič nepožaduje. Do dedičskej dohody sa uvádza aj to, že si dedič žiada vyplatiť svoj zákonný dedičský podiel od spoludediča, ktorý nadobúda dedičstvo. Počas dedičského konania majú dedičia možnosť, aby sa medzi sebou dohodli o vyporiadaní dedičstva a uzavreli dedičskú dohodu. Obsah dohody závisí na vôli dedičov, musí sa týkať všetkého majetku po poručiteľovi a nesmie odporovať zákonu a dobrým mravom.
Častou príčinou dedičských sporov je najmä neschopnosť a neochota dedičov dohodnúť sa na rozdelení dedeného majetku, ako aj na tom, čo všetko do dedičstva patrí a čo už nie. Medzi týmito príčinami je ale podľa advokáta Maroša Jakubka rozdiel. „Nespokojnosť s rozdelením majetku sa rieši v rámci dedičského konania. V tomto prípade je nesporné, čo je predmetom dedičstva. Spor vzniká o to, či je rozdelenie dedičstva správne, resp. v súlade s poslednou vôľou poručiteľa a so zákonom. V druhom prípade je predmetom sporu, či časť majetku patrila, alebo nepatrila do dedičstva. Tento spor sa rieši v samostatnom súdnom konaní – mimo dedičského konania,“ upozorňuje advokát.
K nespokojnosti s rozdelením zdedeného majetku možno konštatovať, že dedičské podiely sa určujú na základe závetu alebo na základe zákona. Ak sa dedí na základe závetu, rozdelenie majetku, prípadne veľkosť dedičských podielov je spravidla upravená závetom. V prípade dedenia zo závetu však nemožno vylúčiť dedenie neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia zosnulého poručiteľa. Ak sa dedí zo závetu, maloletí potomkovia musia dostať minimálne svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia aspoň polovicu svojho zákonného podielu. „Nastať môže aj situácia, keď závet nerieši usporiadanie dedičských práv vo vzťahu k celej pozostalosti. Majetok v závete nespomenutý sa následne dedí na základe zákona,“ hovorí Jakubek.
Pri dedení zo zákona je základom pre určenie výšky dedičského podielu Občiansky zákonník. Ten rozdeľuje osoby, potenciálnych dedičov do štyroch skupín, na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu k poručiteľovi. Pričom ak dedia dedičia na základe skoršej skupiny, je tým vylúčené dedenie dedičov v neskoršej skupine. Okrem poradia skupiny, v ktorej sa dedí a tomu zodpovedajúcemu dedičskému podielu majú podľa advokáta na veľkosť dedičského podielu vplyv aj neobvyklé dary, ktoré za života poručiteľa od neho dedič prijal. Neobvyklé dary sa započítajú do dedičského podielu toho dediča, ktorý dar prijal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že sa zohľadňujú len dary neobvyklé, nie dary obvyklé pri príležitosti narodenín, resp. iných významných životných udalostí. Neobvyklosť daru musí spočívať v jeho hodnote a povahe. Neobvyklým darom môže byť darovanie nehnuteľnosti, väčšej sumy peňazí, drahých šperkov a podobne.
V prípade dedičských sporov postup súdu upravuje Občiansky súdny poriadok. Postup súdu a súdneho komisára pri spore o dedičské právo závisí od viacerých okolností. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba od právneho posúdenia veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej jedná ako s účastníkom dedičského konania, ktorý je podľa jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne, s kým z účastníkov sa bude viesť konanie ďalej, lebo môže byť dedičom, alebo s kým z účastníkov ďalej konanie prebiehať nebude, lebo nie je dedičom.