Mnohí zdravotne postihnutí sú zároveň aj poberateľmi invalidného dôchodku a často majú obavu zamestnať sa, aby o dávku neprišli. „Nejde o nezákonnú činnosť. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie penzie a výkon primeranej zárobkovej činnosti," vysvetlil riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti pracovať mu bola priznaná," dodal.
Pravda je však taká, že mnohí zdravotne postihnutí majú problém nájsť si vôbec nejaké zamestnanie. „V dnešnej dobe, keď sa aj zdravý človek zložitejšie zamestná, sú občania so zdravotným postihnutím viac znevýhodnení," konštatoval Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím. Existujú však inštitúcie, ktoré im môžu pomôcť. Poradenstvo môžu poskytnúť agentúry podporovaného zamestnávania, úrady práce či Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu. „Okrem pomoci pri vyhľadávaní vhodného zamestnania je tu možnosť psychologického poradenstva, tréningu a hodnotenia jednoduchých pracovných zručností, možnosť stanovenia výšky pracovného potenciálu klienta alebo možnosť využitia čiastočnej liečebnej rehabilitácie," hovorí Piršel.
Ako dodal, pri ďalšom rozvoji inštitútu a zabezpečovaní jeho činnosti bude i naďalej prioritou snaha o uplatňovanie moderných trendov komplexnej rehabilitácie v praxi. „Za týmto predsavzatím sa skrýva rozsiahly proces, ktorého cieľom má byť najmä aktivizácia občanov so zdravotným postihnutím a vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností. Zmyslom týchto aktivít má byť ďalšie rozširovanie znalostí potrebných na prekonávanie dôsledkov postihnutia. Neodmysliteľnou súčasťou našej činnosti je rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb našich klientov, ich príprava na plnohodnotný život, integráciu a uplatnenie v práci a v spoločnosti," povedal.
Hendikepovaným, ktorí si chcú nájsť prácu, pomáha aj zákon o službách zamestnanosti, ktorý obsahuje viaceré nástroje aktívnej politiky trhu práce. K najznámejším patria chránené dielne a pracoviská, príspevok na osobnú asistenciu a podobne. Nástrojov je však viac a tiež sa volia podľa individuálnych objektívnych potrieb. Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý oň požiada. A práve ich výška sa od januára zmenila vďaka vyššej celkovej cene práce, ktorá je súčtom priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve zverejnenej Štatistickým úradom SR za 1. až 3. štvrťrok roka, ktorý predchádza roku, v ktorom bude celková cena práce platiť, a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Tento rok je celková cena práce na úrovni 1 161,35 eura.