Nehnuteľnosti predstavujú zvyčajne majetok vysokej hodnoty. Previesť ich na vybrané osoby možno už za života prostredníctvom darovacej zmluvy alebo tento majetok rozdeliť v závete. „Ak presne viete, komu chcete akú časť svojho majetku venovať, môžete spísať závet. Pri dedení zo zákona nemá poručiteľ vplyv na rozdelenie dedičských podielov,“ upozorňuje právnička Lucia Pechová.
Darovanie zase predstavuje pre darcu možnosť rozhodnúť sa ešte počas svojho života, kto bude užívať jeho majetok, darovacia zmluva ponúka teda možnosť previesť majetok na konkrétnu osobu a vylúčiť tak niektoré osoby alebo príbuzných z nadobudnutia tohto konkrétneho majetku dedením. „V darovacej zmluve musí byť uvedený darca, obdarovaný, spôsobilý predmet – čiže vec, ktorú je možné darovať. Zmluvné prejavy účastníkov musia byť jasné, zrozumiteľné, nesmú byť vykonané pod nátlakom alebo v omyle. Ľudskou rečou musia účastníci vedieť, čo robia, nesmú byť k tomu prinútení alebo zavádzaní druhou zmluvnou stranou, musia byť spôsobilí na právne úkony,“ hovorí notár Peter Šulai.
Počítať však treba s tým, že darovaný majetok sa v niektorých prípadoch započítava do dedičského podielu obdarovaného. Darovanie počas života môže teda ovplyvniť výšku dedičského podielu obdarovaného dediča. Občiansky zákonník stanovuje, že ak je viac dedičov, vyrovnajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Od ostatných dedičov závisí, či budú pri uzatváraní dedičskej dohody prihliadať ku skutočnosti darovania a akým spôsobom. Ak dohoda neodporuje dobrým mravom, súd dohodu schváli. V prípade, ak súd dohodu neschváli, prípadne sa dedičia nevedia dohodnúť, vyrovnanie dedičstva vykoná súd. Ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, podľa ich dedičských podielov. Jednotlivé dedičské podiely sú určené buď zákonom, alebo závetom, alebo kombináciou oboch možností. Súd na ne musí prihliadať rovnako, ako na prípadné započítanie darov. Započítavajú sa však len dary, ktoré nie sú obvyklé, najčastejšie nehnuteľnosti.
Zákon pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje isté obsahové, ako aj formálne náležitosti, inak bude zmluva neplatná. Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti darovacej zmluvy patria okolnosti, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný a neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Z hľadiska daňových povinností nie je medzi darovaním a dedením žiaden rozdiel. Pri prevode majetku takýmto spôsobom daňová povinnosť nevzniká, tá môže za istých okolností nastať až pri ďalšom prevode nehnuteľnosti. Čo sa týka nákladov, treba počítať pri darovaní s poplatkom za spísanie darovacej zmluvy a poplatkom za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri dedení pozostalí okrem odmeny notárovi platia aj súdny poplatok, ktorý sa počíta z hodnoty dedičstva.