Výrazné problémy prináša rozdelenie majetku v podielovom spoluvlastníctve. Riešia sa prípady, keď sú napríklad traja spoluvlastníci domu, pozemku či inej nehnuteľnosti a dvaja ho chcú predať, tretí nesúhlasí. V takomto prípade prichádza na rad vyrovnanie podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník umožňuje dva spôsoby, ako tak urobiť: môže nastať vyrovnanie podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán alebo zrušenie a vyrovnanie podielového spoluvlastníctva súdom. „Súd rozdelí nehnuteľnosť takto: ak je reálne deliteľná, prikáže nehnuteľnosť jednému alebo viacerým vlastníkom za primeranú náhradu, ak o nehnuteľnosť nik neprejaví záujem, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov," vysvetľuje advokátka Vladimíra Gáliková Klučková.
Súčasná legislatíva stanovuje, že podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyrovnaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia navyše uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa všetci spoluvlastníci veci dokážu dohodnúť na zrušení, no najmä na vyrovnaní podielového spoluvlastníctva, uzatvárajú dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje žiadne formálne náležitosti takejto dohody. V prípade, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť vždy písomná. Dohoda by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vyrovnáva. Okrem toho dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí byť zavkladovaná na katastri.
Ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyrovnaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledujúcich vyrovnaní: „Ešte pred podaním návrhu na súd dôrazne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť so všetkými spoluvlastníkmi na zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva. Treba si uvedomiť, že pokiaľ o zrušení a vyrovnaní rozhoduje súd, tak sa môže stať, že súd rozhodne inak, ako si to žalujúci spoluvlastník predstavuje," hovorí advokát Milan Hurtaj. „Okrem toho treba počítať s tým, že súdne konanie je spojené so zvýšenými nákladmi na súdne poplatky, trovy dokazovania a prípadnú odmenu advokátovi. Pokiaľ sa neviete s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť, odporúčame obrátiť sa na právnika, ktorý sa môže pokúsiť dohodu spoluvlastníkov sprostredkovať. Naša advokátska kancelária v záujme svojich klientov sa vždy snaží o mimosúdnu dohodu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva. Až v prípade, že k dohode nedôjde, pristupuje sa k podaniu návrhu na súd."
Súd skúma, či je možné nehnuteľnosť alebo inú vec rozdeliť medzi spoluvlastníkov. V prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom takéhoto delenia sú samostatné buď bytové, alebo nebytové jednotky, príp. pozemky. Zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo „dobre“ možné. To znamená, že súd prihliada aj na iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti. Napríklad, pokiaľ by s prípadným rozdelením nehnuteľnosti boli spojené neprimerane vysoké náklady na stavebné úpravy, tak súd môže skonštatovať, že za takých podmienok nie je rozdelenie dobre možné.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom .“Pri rozhodovaní o tom, komu vec prikáže, ako aj pri rozhodovaní o výške primeranej finančnej náhrady, prihliada súd nielen na veľkosti podielov, ale aj na účelné vyžitie veci a na násilné správanie spoluvlastníkov. Účelnosť sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva. Pokiaľ je predmetom napríklad byt, tak ak jeden zo spoluvlastníkov tento byt sám užíva, je účelné, aby bol prikázaný jemu do vlastníctva," dodáva Hurtaj. Násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov súd vždy vyhodnocuje v neprospech toho, kto sa násilia dopúšťa. Pokiaľ je predmetom spoluvlastníctva byt, v ktorom žijú dvaja spoluvlastníci a jeden z nich pácha násilie na druhom spoluvlastníkovi, tak byt prikáže do výlučného vlastníctva toho, ktorý je obeťou tohto násilia. Násilné správanie je nevyhnutné v konaní preukázať.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Predaj prichádza do úvahy výlučne v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v konaní neprejaví záujem vec nadobudnúť do vlastníctva.