Zákon umožňuje, aby si podnikatelia odpočítali skutočne vynaložené daňové výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. „Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Pri rozhodovaní sa o opodstatnenosti konkrétneho výdavku je preto potrebné prihliadať na charakter činnosti konkrétneho daňovníka,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.
Keďže zákon väčšinu výdavkov presne nešpecifikuje, je na živnostníkovi, aby posúdil, ktoré výdavky súvisia s jeho podnikaním a ktoré nie.
Namiesto skutočných výdavkov môžu živnostníci využiť paušálne výdavky. Za rok 2016 si takto môžu odpočítať 60 percent svojich príjmov, maximálne však 20-tisíc eur. „Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky,“ povedala Skokanová.
V paušálnych výdavkoch sú zahrnuté všetky náklady, ktoré má podnikateľ spojené s podnikaním. Nemôže si teda odpočítať žiadne iné náklady. Výnimkou sú len zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Na rozdiel od minulosti sa maximálna výška paušálnych výdavkov už neurčuje podľa počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Aj živnostník, ktorý podnikal len časť roku, si môže odpočítať vo forme paušálnych výdavkov až 20-tisíc eur.
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či využije paušálne alebo skutočné výdavky. Môže si tak odkladať všetky bločky a faktúry a pred podaním daňového priznania si vypočíta, či sú pre neho výhodnejšie paušálne alebo skutočné výdavky.
Aké skutočné výdavky si podnikatelia najčastejšie odpočítavajú?
- hrubé mzdy zamestnancov a poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov,
- povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka,
- výdavky týkajúce sa výkonu činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách; ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základná sadzba náhrady,
- výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.,
- odpisy hmotného alebo nehmotného majetku,
- nájomné a provízie za sprostredkovanie,
- miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky,
- výdavky na reklamu,
- výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a podobne.