Nemocenské dávky
Odvody ne nemocenské poistenie platia všetci zamestnanci pracujúci na zmluvu, ako aj živnostníci. Spomedzi dohodárov nemocenské poistenie neplatia len študenti, starobní a invalidní dôchodcovia. Kto tieto odvody neplatí, nemôže získať ani dávky z nemocenského poistenia.
Nemocenská dávka sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Počas obdobia práceneschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
Výška nemocenskej dávky od 1. do 3. dňa práceneschopnosti predstavuje 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Zamestnancom a dohodárom ho prvých 10 dní vypláca zamestnávateľ a od 11. dňa ho platí Sociálna poisťovňa. Živnostníkom ho od prvého dňa platí Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.
Nárok na ošetrovné vzniká v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Výška ošetrovného dosahuje 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.
Foto: SHUTTERSTOCK
Materské predstavuje nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa spravidla od začiatku šiesteho týždňa (najskôr ôsmeho týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, prípadne odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr.
Podmienkou na získanie materského je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, započítava sa aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.
Nárok na materské musí vzniknúť buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo v ochrannej lehote. Tá je v prípade poistenky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, osem mesiacov.
Výška materského dosahuje 75 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Zamestnankyňa tak dostane 75 percent svojho predchádzajúceho hrubého príjmu, živnostníčke sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu, z ktorého si platila odvody.
Maximálne sa nemocenské dávky počítajú z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak niekto zarába viac, ako je dvojnásobok priemernej mzdy, výška nemocenskej dávky, ošetrovného i materského sa mu vyráta len z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Dávka v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený pre prípad nezamestnanosti aspoň dva roky, teda 730 dní.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni a jej výška dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu. Nezamestnaný by tak mal dostať polovicu svojho doterajšieho hrubého príjmu.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa počíta najviac z dvojnásobku priemernej mzdy. Do 1. júla 2019 je tak maximálna dávka, ktorú môže dostať nezamestnaný v mesiaci, ktorý má 30 dní, vo výške 941 eur a v mesiaci, ktorý má 31 dní, je maximálna dávka v sume 972,30 eura.
Foto: SHUTTERSTOCK
Dávku v nezamestnanosti možno poberať najviac šesť mesiacov.
Poistenie v nezamestnanosti neplatia živnostníci (môžu sa poistiť dobrovoľne) ani starobní, predčasní a plní invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu. Od platenia poistenia v nezamestnanosti sú oslobodení aj títo dohodári: študenti, starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia. Preto nemôžu ani získať dávku v nezamestnanosti.
Invalidný dôchodok
Odvody na invalidné poistenie platia všetci dohodári okrem študentov, starobných dôchodcov a predčasných starobných dôchodcov. Odvody platia aj živnostníci a zamestnanci (okrem ľudí, ktorým bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný dôchodok).
Získať invalidný dôchodok môže poistenec, ktorý je invalidný, má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, pričom zároveň nespĺňa podmienky na získanie starobného dôchodku a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
Invalidita znamená dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý klesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.
Výška invalidného dôchodku u ľudí, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je vyšší ako 70 percent, sa vypočíta ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V prípade, že ide o človeka, ktorého miera poklesu je vyššia ako 70 percent, výška invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Starobný dôchodok
Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek.
Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V tomto roku aktuálna dôchodková hodnota dosahuje 11,9379 eura.
Odvody na starobné poistenie, z ktorého sa vypláca starobný dôchodok, ale aj predčasný dôchodok, musia platiť všetci dohodári s výnimkou študentov, ktorých príjem neprekročí stanovenú hranicu. Odvody platia aj všetci zamestnanci na zmluvu a povinne poistení živnostníci.
Predčasný starobný dôchodok
Získať predčasný starobný dôchodok môžu ľudia, ktorí odpracovali minimálne 15 rokov, do dovŕšenia dôchodkového veku im nechýbajú viac ako dva roky a zároveň vypočítaná suma predčasného dôchodku musí dosiahnuť aspoň 1,2-násobok platného životného minima, čo je 246,10 eura.
Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že sa najprv vypočíta suma riadneho starobného dôchodku. Ten sa následne zníži o pol percenta za každých aj začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku.