Nemocenské dávky
Nemocenská dávka sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Počas obdobia práceneschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
Výška nemocenskej dávky od 1. do 3. dňa práceneschopnosti predstavuje 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Zamestnancom a dohodárom ho prvých 10 dní vypláca zamestnávateľ a od 11. dňa ho platí Sociálna poisťovňa. Živnostníkom ho od prvého dňa platí Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.
Nárok na ošetrovné vzniká v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Výška ošetrovného dosahuje 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.
Materské predstavuje nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa spravidla od začiatku šiesteho týždňa (najskôr ôsmeho týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (prípadne odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr).
Foto: SHUTTERSTOCK
Podmienkou na získanie materského je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, započítava sa aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.
Nárok na materské musí vzniknúť buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo v ochrannej lehote. Tá je v prípade poistenky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, osem mesiacov.
Výška materského dosahuje 75 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Živnostníčke sa materské vypočíta z vymeriavacieho základu, z ktorého si platila odvody.
Maximálne sa nemocenské dávky počítajú z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak niekto zarába viac, ako je dvojnásobok priemernej mzdy, výška nemocenskej dávky, ošetrovného i materského sa mu vyráta len z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Invalidný dôchodok
Získať invalidný dôchodok môže poistenec, ktorý je invalidný, má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, pričom zároveň nespĺňa podmienky na získanie starobného dôchodku a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
Invalidita znamená dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý klesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.
Výška invalidného dôchodku u ľudí, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je vyšší ako 70 percent, sa vypočíta ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V prípade, že ide o človeka, ktorého miera poklesu je vyššia ako 70 percent, výška invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Starobný dôchodok
Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek.
Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V tomto roku aktuálna dôchodková hodnota dosahuje 11,9379 eura.
Predčasný starobný dôchodok
Získať predčasný starobný dôchodok môžu ľudia, ktorí odpracovali minimálne 15 rokov, do dovŕšenia dôchodkového veku im nechýbajú viac ako dva roky a zároveň vypočítaná suma predčasného dôchodku musí dosiahnuť aspoň 1,2-násobok platného životného minima, čo je 246,10 eura.
Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že sa najprv vypočíta suma riadneho starobného dôchodku. Ten sa následne zníži o pol percenta za každých aj začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku.
Vdovský a vdovecký dôchodok
Nárok na vdovský dôchodok má iba manželka (rozvedenej žene ani družke nárok na takúto dávku nevzniká), a to odo dňa úmrtia manžela.
Vdova má nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu, ak zomretý manžel ku dňu smrti poberal starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok (je to odstupňované podľa veku) alebo zomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a na vdovecký dôchodok sa nelíšia. Nárok na vdovecký dôchodok po zomretej manželke sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Aj podmienky na jeho trvanie sú totožné s podmienkami, aké musí spĺňať vdova.
Na rozdiel od právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004, od 1. januára 2004 nemôže vzniknúť nárok na vdovský dôchodok rozvedenej žene a od tohto dňa sa neskúma žitie manželov v spoločnej domácnosti ani skutočnosť, či manželstvo plnilo spoločenskú funkciu alebo nie.
Za nižšie odvody môžete dostať pokutu
Živnostníci, ktorým sa od júla zmení výška odvodov do Sociálnej poisťovne, by nemali zabudnúť zmeniť trvalý príkaz v banke. Ak budú totiž platiť nižšie odvody, ako majú, hrozia im penále. Ak by, naopak, platili viac, Sociálna poisťovňa im tento preplatok môže vrátiť.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ak dlh v Sociálnej poisťovni presiahne 3,32 eura, živnostník sa dostane do verejného zoznamu dlžníkov na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak dlhuje viac ako 5 eur, Sociálna poisťovňa od neho dlžné poistné vymáha. Podľa zákona vymáha dlh, ale aj penále za každý deň omeškania. Čím neskôr dlžné poistné zaplatí, tým vyššie bude penále, pretože z oneskorenej úhrady poistného narastá penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady poistného. V prípade, že živnostník má v Sociálnej poisťovni nahlásené aktuálne kontaktné údaje – číslo mobilného telefónu alebo e-mail, veľmi rýchlo sa dozvie, že má nedoplatok a vyhne sa narastaniu dlhu a penále.
Ak niekto dlhuje zdravotnej poisťovni peniaze, tá od neho môže pýtať úrok z omeškania za každý deň, kým dlžnú sumu nezaplatí. Tento úrok predstavuje štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorý platí ku dňu splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 percent, použije sa ročná úroková sadzba 15 percent. V prípade, že zdravotná poisťovňa musí peniaze vymáhať, dlh sa zvýši o exekučné trovy.
Kto zistí, že dlhuje zdravotnej alebo Sociálnej poisťovni peniaze, mal by čo najskôr dlh vyrovnať, aby sa tak vyhol ďalšiemu navýšeniu dlžnej sumy. Poisťovne totiž rátajú penále až dovtedy, kým dlh nie je vyrovnaný. Úplne sa môže vyhnúť postihu ten, kto dlžnú sumu zaplatí ešte do termínu splatnosti. Ak napríklad niekto pošle za máj nižšiu sumu, ako má a najneskôr do 8. júna ju doplatí, nedostane žiadnu pokutu.
Ak rozdiel medzi predpísanými a zaplatenými preddavkami presiahne sumu 10 eur, zdravotná poisťovňa zašle platiteľom upomienku s výzvou na úhradu. Kto nezaplatí preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku alebo má dlh viac ako 10 eur, bude zároveň podľa zákona zverejnený v zozname dlžníkov na webe zdravotnej poisťovne.
Živnostníkom, ktorí dlhujú peniaze Sociálnej poisťovni, zároveň hrozí, že im poisťovňa odmietne vyplatiť niektoré dávky. Ak niekto dlhuje viac ako 5 eur, nedostane napríklad nemocenskú dávku, ošetrovné či materské. V prípade dlhu v zdravotnej poisťovni zase klientom hrozí, že si budú musieť sami platiť za plánovanú zdravotnú starostlivosť, napríklad za kúpele či plánovanú operáciu.
Kto sa chce vyhnúť tomu, aby mal dlh v Sociálnej poisťovni, mal by aktualizovať svoje kontaktné údaje. Sociálna poisťovňa každý mesiac zasiela esemesku tým živnostníkom, ktorí zabudli zaplatiť poistné alebo zaplatili menej. Živnostník si môže aktualizovať svoje kontakty pri návšteve pobočky Sociálnej poisťovne alebo kedykoľvek prostredníctvom adresy mojekontakty@socpoist.sk.
Sociálna poisťovňa, ako aj zdravotné poisťovne majú na svojich internetových stránkach zoznam dlžníkov. Každý živnostník si tak môže preveriť, či sa v tomto zozname nenachádza a nedlhuje na poistnom.
Vznik ani zánik živnosti netreba oznamovať
Samostatne zárobkovo činné osoby nemusia Sociálnej poisťovni oznamovať vznik ani zánik živnostenského oprávnenia. Táto povinnosť odpadá živnostníkom aj SZČO, ktoré na výkon činnosti potrebujú iné odborné oprávnenie. Oznamovacie povinnosti tieto SZČO nemajú ani pri vzniku a zániku povinného poistenia, o jeho vzniku aj zániku ich, naopak, informuje sama Sociálna poisťovňa.
Ak má SZČO viac oprávnení, povinnosť platiť poistné jej zanikne až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. O ukončenie licencie takáto SZČO žiada orgán, ktorý licenciu vydal – komoru, profesijné združenie, NBS a podobne. Sociálnu poisťovňu nijako kontaktovať nemusí.
Výnimku tvoria iba SZČO bez oprávnenia (autori, umelci, športovci), ktorí Sociálnej poisťovni prostredníctvom čestného vyhlásenia deklarujú zánik činnosti a jej opätovný vznik. Právne účinné je najskôr odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni, spätné oznámenie nie je možné. Vzor vyhlásenia si možno stiahnuť z webovej stránky www.socpoist.sk.