Paušálne verzus skutočné výdavky. Čo je výhodnejšie?

Každý živnostník sa snaží odviesť štátu čo najmenej na daniach a odvodoch. Veľa ráz pritom netreba naháňať výdavky, ale postačí využiť paušálne výdavky.

07.11.2018 06:00
žena, telefonovanie, manažérka, práca Foto:
Formou paušálnych výdavkov si môžu živnostníci od minulého roku odpočítať 60 percent svojich príjmov
debata

Formou paušálnych výdavkov si môžu živnostníci od minulého roku odpočítať 60 percent svojich príjmov, maximálne 20-tisíc eur za rok. Maximálna výška paušálnych výdavkov sa pritom nekráti ani v prípade, ak niekto nepodnikal celý rok.

„Výdavky percentom z príjmov môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.

V paušálnych výdavkov sú pritom zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. „Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške,“ vraví Skokanová.

Ak napríklad živnostník za rok má hrubý príjem vo výške 30-tisíc eur a nie je platcom DPH, môže si odpočítať paušálne výdavky až vo výške 18-tisíc eur. K tomu si pripočíta ešte zaplatené poistné. Ak v roku 2018 platil minimálne odvody, celkovo v tomto roku zaplatí na poistnom 2 580 eur. Jeho celkové výdavky preto dosiahnu 20 580 eur. Jeho základ dane preto bude 9 420 eur. Z neho si následne môže odpočítať ešte nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka či na manželku. Ak má nárok len na nezdaniteľnú časť na daňovníka, zaplatí na dani 1 062 eur.

Paušálne výdavky majú predovšetkým odbremeniť živnostníkov od administratívy. V praxi ich však veľa ráz využívajú najmä tí živnostníci, ktorých skutočné výdavky sú len veľmi nízke alebo dokonca žiadne. Výhodné sú aj pre takzvaných falošných živnostníkov, ktorí síce chodia do práce rovnako ako zamestnanci, ale namiesto pracovnej zmluvy majú uzatvorenú zmluvu o spolupráci ako živnostníci.

Skutočné výdavky sa oplatia predovšetkým tým živnostníkom, ktorých reálne náklady sú vyššie ako 60 percent z príjmov alebo im nepostačuje maximálny limit 20-tisíc eur. Ak napríklad živnostník má ročný príjem vo výške 45-tisíc eur, stále si môže odpočítať len 20-tisíc eur. To znamená, že si v skutočnosti odpočíta len 44,44 percenta namiesto 60 percent.

Výhodou paušálnych výdavkov je aj to, že sa živnostník nemusí obávať prípadnej daňovej kontroly. V prípade skutočných výdavkov totiž hrozí, že daňová kontrola mu niektoré výdavky neuzná a bude musieť doplatiť daň, ako aj pokutu. Pri paušálnych výdavkoch je riziko omylu výrazne nižšie a ak živnostník nezatají žiaden príjem a všetko správne vyráta, daňová kontrola by mu nemala nič vyčítať.

Kto má nárok na paušálne výdavky

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia, a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2018 je výška paušálnych výdavkov obmedzená sumou 20 000 eur.

Ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky, alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

V  paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky... Foto: SHUTTERSTOCK
inventúra, muž, oblek V paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je živnostník povinný viesť evidenciu o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
  • zásobách a pohľadávkach

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výš­ke.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka).

Aké skutočné výdavky si možno odrátať

Daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka.

Pri uplatňovaní skutočných výdavkov daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Toto sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním.

Čo si živnostníci dávajú najčastejšie do nákladov

  • hrubé mzdy zamestnancov a poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov,
  • povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka,
  • výdavky týkajúce sa výkonu činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách; ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základná sadzba náhrady,
  • výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.,
  • odpisy hmotného alebo nehmotného majetku,
  • nájomné a provízie za sprostredkovanie,
  • miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky,
  • výdavky na reklamu,
  • výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a pod.

Aké nezdaniteľné sumy môžu využiť živnostníci

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

  • Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 19 948 eur, nezdaniteľná časť je 3 830,02 eura.
  • Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 948 eur, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 8 817,016 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Ak daňovníkovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ich úhrnu), a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

  • Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2018 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 35 268,064 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:
  • 3 830,02 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
  • rozdiel medzi sumou 3 830,02 eura a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 830,02 eura
  • nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 830,02 eura
  • Ak je jeho základ dane v zdaňovacom období roku 2018 vyšší ako 35 268,064 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:
  • rozdiel medzi sumou 12 647,032 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
  • rozdiel medzi sumou 12 647,032 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Príspevky na tretí pilier

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier) sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania, alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok.

Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky: príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, daňovník zároveň nesmie mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Výdavky na kúpele

Od roku 2018 bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia. Túto nezdaniteľnú časť základu dane bude možné uplatniť prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2018.

Nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, si môže uplatniť daňovník v úhrne najviac do výšky 50 eur, pričom za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, a to v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #živnostníci #paušálne výdavky