Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má najmä zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zároveň by mala pomôcť odstrániť problémy a nedostatky súvisiace so správou bytového domu, správcom alebo spoločenstvom vlastníkov.
Schválená novela bytového zákona priniesla viaceré zmeny v oblasti správy bytového domu. Zmluva o spoločenstve sa bude v písomnej forme uzatvárať na neurčitú dobu. Schváliť ju musia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a podpísať osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
„Predseda spoločenstva je povinný schválenú zmluvu o spoločenstve a pri jej zmene úplné znenie zmluvy o spoločenstve doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do tridsať dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome,“ upozorňuje právnička Lucia Pechová. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.
Novelizovaný zákon mení aj komunikáciu správcu s vlastníkmi. Od novembra bude komunikáciu vlastníkov so správcom zabezpečovať zástupca vlastníkov zvolený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. „Zástupcom vlastníkov môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome,“ upozorňuje právnička. Zástupca má vlastníkov informovať o činnosti správcu a o dôležitých otázkach týkajúcich sa správy domu.
Viaceré práva a povinnosti upravuje spomínaný zákon aj pre vlastníkov. Tí majú napríklad právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Rozhodnutia vlastníkov sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním. Na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome, a to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.
Vlastník môže v listinnej podobe, s úradne osvedčeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. „Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka,“ hovorí Pechová. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade, zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Pri písomnom hlasovaní sa splnomocnená osoba preukazuje originálom splnomocnenia overovateľom. Vlastník nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu, kandidáta na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich voľbe, a predsedu, člena rady alebo zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich odvolaní.
Čo hovorí zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Bytovým domom sa rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v zákone vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie.
Spoločnými časťami domu sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Spoločnými zariadeniami domu sa rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu, sa rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu.
Podlahovou plochou bytu sa rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy terás, lodžií a balkónov; to neplatí pri terasách, ktoré nie sú spoločnými časťami domu.
Garážou sa rozumie nebytový priestor v dome, ktorý je podľa rozhodnutia stavebného úradu určený na odstavenie a parkovanie vozidiel.
Garážovým stojiskom sa na účely tohto zákona rozumie plošne vymedzená časť garáže v dome. Garážové stojisko nie je samostatným nebytovým priestorom.
Skladovým priestorom sa rozumie časť nebytového priestoru v dome určeného podľa rozhodnutia stavebného úradu na skladovanie, ktorá je fyzicky oddelená od ostatných častí tohto nebytového priestoru, ak nejde o príslušenstvo bytu.