Spomedzi potravín Slovák pritom najviac utratil za mäso, a to 212 eur, nasledovali mlieko, syry a vajcia (146 eur) a chlieb a obilniny (141 eur). „Za sladkosti sme vlani nechali v obchodoch porovnateľnú sumu ako za ovocie, a to asi 60 eur v prepočte na jedného obyvateľa. Z nealkoholických nápojov sme takpovediac na studené nápoje (minerálka, nealko, šťavy) minuli 47 eur, na teplé (káva, čaj, kakao) 33 eur,“ poznamenala.
Upozornila, že nákupné preferencie Slovákov sa menia aj v závislosti od toho, v akej domácnosti žijú. Inak vyzerá nákupný košík dôchodcu a inak pracujúcich rodičov troch malých detí. Iné možnosti má zarábajúci človek, na značné finančné limity už pri nákupe potravín naráža nezamestnaný. Práve domácnosti s nezamestnanými členmi vlani v prepočte na osobu minuli na nákup potravín 525 eur.
Naopak, v domácnostiach s pracujúcimi predstavovala podľa Sadovskej táto suma v prepočte na jedného člena 826 eur. „Prekvapením bol ale údaj za starobného dôchodcu, ktorý predstavoval až hodnotu 1055 eur ročne v prepočte na obyvateľa,“ informovala.
Doplnila, že najvyššia suma podľa údajov ŠÚ SR vychádza na obyvateľa Trenčianskeho kraja, a to až 963 eur. Za ním nasledujú obyvatelia Trnavského kraja (925 eur) a Žilinského kraja (902 eur). „Až potom, možno trochu prekvapivo, nasledujú obyvatelia Bratislavského kraja so sumou 890 eur na osobu. Naopak, najmenej prejedia obyvatelia Prešovského kraja, a to 723 eur ročne na osobu,“ podčiarkla.
„Kým obyvateľ krajského mesta minie ročne na nákup potravín a nealkoholických nápojov 935 eur, obyvateľa iného mesta vyjde spomínaný ročný nákup na 891 eur. Obyvateľ vidieka zaplatí ročne za nákupy potravín a nealko nápojov 809 eur,“ dodala analytička SFD.