Dedenie a delenie pôdy

Poľnohospodárska pôda sa v dedičskom konaní vyporiadava podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Možno ju dediť na základe zákona zo závetu alebo zo zákona. Závet je právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanoví dediča poľnohospodárskej pôdy, prípadne určí veľkosť podielov na pôde, ktoré majú dedičom pripadnúť.

15.12.2018 06:00
muž, pôda, zem, poľnohospodár Foto:
Pôdu možno zdediť zo závetu alebo zo zákona.
debata

Zo zákona sa pôda dedí v dedičských skupinách:

I. skupina (poručiteľove deti a manžel – každý rovnakým dielom),

II. skupina (manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa – rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva),

III. skupina (súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa – rovnakým dielom),

IV. skupina (prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti – každý rovnakým dielom.

Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov

Ak pôdu dedí len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Ak je však dedičov viac, musia sa vyporiadať medzi sebou dohodou. Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia a dohodnúť sa musia o všetkom zdedenom majetku. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade so zákonom stanovenými podmienkami alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva, sa premlčujú v lehote desiatich rokov a na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo.

Delenie pozemkov pri dedení

Pri rozdelení pozemku je nevyhnutné vyhotoviť geometrický plán (technickú dokumentáciu rozdelenia). Len na základe autorizačne a úradne overeného geometrického plánu je možné zapísať novovzniknuté pozemky do katastra nehnuteľností na základe katastrálneho zákona. Ak by sa rozdelenie pozemku nezapísalo do katastra, nebolo by možné ďalej s novými pozemkami právne nakladať (darovať ich, predať…). Zápis rozdelenia pozemku do katastra nehnuteľností sa robí podľa katastrálneho zákona.

Kedy možno pozemok rozdeliť:

Rozdelenie pozemkov právne predpisy upravujú len minimálne. Platné právo pri rozdeľovaní pozemkov vyžaduje v určitých prípadoch splniť ďalšie podmienky, predovšetkým:

a) pri rozdeľovaní pozemku v podielovom spoluvlastníctve je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov,

b) pri lesných a poľnohospodárskych pozemkoch v extraviláne je potrebné rešpektovať zákaz drobenia, teda nemôžu rozdelením vzniknúť pozemky ľubovoľnej výmery,

c) podľa stavebného zákona sa na delenie pozemkov vyžaduje územné rozhodnutie.

Zákaz drobenia:

Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce). Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2).

Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na... Foto: SHUTTERSTOCK
zem, pôda, vidly, poľnohospodár Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky mimo zastavaného územia obce.

Výnimka zo zákazu drobenia sa vzťahuje na prípady, ak:

  • sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,
  • ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,
  • sa odčleňuje časť pozemku od pozemku a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
  • d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady.

Zdedili ste poľnohospodársku pôdu?

Najväčší problém pri dedení poľnohospodárskych a lesných pozemkov prináša zákaz delenia takejto pôdy pod určitú výmeru. Obmedzenia musia dedičia strpieť aj pri predaji, prenájme, ale aj v prípade, ak by chceli na takejto pôde stavať.

Pri delení pôdy, a to nielen v dedičskom konaní, sa musí postupovať podľa platnej legislatívy a tá na Slovensku ustanovuje zákaze drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy pod prípustnú výmeru.

Väčšina dedených pozemkov má výmeru, ktorá by po rozdelení parcely na viac častí pre viacerých dedičov klesla po stanovený limit 2 000 m2 pri poľnohospodárskej pôde a 5 000 m2 pri lesnej pôde. V prípade, ak sa dedičia dokážu dohodnúť a určiť komu pôda pripadne, tak sa vyhnú tomu, že pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo. V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely, alebo sa môžu dohodnúť, že niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič a vzdá sa svojho podielu.

Zákon obmedzuje dedičov aj pri predaji pôdy. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neupravuje pre vlastníkov zdedenej pôdy žiadnu výnimku, ktorá by ich zvýhodňovala pri predaji poľnohospodárskeho pozemku v porovnaní s inými vlastníkmi. Zákon totiž hovorí, že pôdu vlastník nemôže predať hocijakému záujemcovi.

Nadobúdať pôdu môžu osoby, ktoré prísne vymedzuje zákon a je potrebné dodržať postup stanovený aktuálnou legislatívou. Obmedzenia neplatia v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe podľa ustanovení Občianskeho zákona. Prednostné právo na nákup má ako prvý poľnohospodár, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, v druhom rade poľnohospodár zo susedných obcí, v treťom kroku v rámci Slovenska a až vo štvrtom kroku sa táto pôda stáva voľným artiklom a môže ho vlastník predať komukoľvek.

Čo robiť, keď je zdedený pozemok v spoluvlastníctve

Kedy je pôda v spoluvlastníc­tve: Poľnohospodárska pôda je v spoluvlastníctve vtedy, ak ju vlastnia viaceré osoby – dedičia – bez toho, aby bola vec reálne rozdelená. V prípade, ak nie je právnym predpisom, závetom alebo dohodou dedičov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Rovnaké práva a povinnosti, aké má jediný vlastník veci, pripadajú všetkým spoluvlastníkom.

Právo prevádzať podiely: každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom – vlastníctvom – nakladať. Môže ho previesť na inú osobu alebo ho darovať, prenechať inej osobe závetom. Voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu je však zákonne obmedzená. Zaručuje sa tým ochrana vlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník – dedič – chce previesť svoj podiel na tretiu osobu, prípadne len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe.

Hospodárenie na spoločnej pôde: spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť alebo sa môže obrátiť na súd.

Zrušenie spoluvlastníctva

  • podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyporiadaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia navyše uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vyporiadava. Okrem toho dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri.
Poľnohospodárska pôda je v spoluvlastníctve... Foto: SHUTTERSTOCK
porada, kolegovia, práca, spoluvlastníci Poľnohospodárska pôda je v spoluvlastníctve vtedy, ak ju vlastnia viaceré osoby bez toho, aby bola vec reálne rozdelená.
  • ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z týchto vyporiadaní: a) rozdelenie veci: ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne) b) prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu – ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Komu bude vec prikázaná, závisí od rozhodnutia súdu, pričom veľkosť podielu nebýva vždy kľúčovým kritériom pre posúdenie, kto nadobudne vec do svojho výlučného vlastníctva, c) predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov – ak žiadny so spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.

Delenie pozemku vo vlastníctve

  • ak sa delí pozemok v podielovom spoluvlastníctve, tak platí, že pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa môžu zlúčiť s existujúcimi pozemkami alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov. Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra), prípadne sa obrátiť na súd, aby uskutočnil vyporiadanie spoluvlastníctva.
  • ako sa delí pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctvo manželov (BSM) – BSM končí zánikom manželstva, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť aj za trvania manželstva. Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
  • ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Ako sa predáva podiel na spoločnej nehnuteľnosti

  • spoločnou nehnuteľnosťou sa podľa zákona o pozemkových spoločenstvách rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Je nedeliteľná okrem osobitých prípadov. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Spoločnú nehnuteľnosť možno deliť len podľa ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách.
Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti... Foto: SHUTTERSTOCK
bývanie, stavba, hypotéka, Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva.
  • na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve (zákon ustanovuje situácie, keď to možné je).
  • ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.
Zdroj: zákon o pozemkových spoločenstvách

Chcete na zdedenej pôde stavať?

Na nepoľnohospodárske účely, teda aj v prípade, ak na nej chce vlastník stavať rodinný dom alebo inú nehnuteľnosť, možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva miestne príslušný okresný úrad, poľnohospodársky a lesný odbor. Rozhodnutie o trvalom odňatí a rozhodnutie o dočasnom odňatí sú platné len na odsúhlasený zámer.

Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu. Pozemkový úrad oznámi účastníkom konania stratu platnosti rozhodnutia o odňatí a príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na základe oznámenia vyznačí zmenu druhu pozemku v katastri.

Ako sa podáva žiadosť:

K žiadosti o trvalé odňatie je vlastník povinný k žiadosti priložiť:

a) súhlas podľa § 13 až 15 zákona o ochrane pôdy (len v prípade odňatia nad 1 000 m2),

b) projektovú dokumentáciu,

c) bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, osobitne na trvalé odňatie a osobitne na dočasné odňatie, ktorú vypracúva fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva,

d) projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, ktorý vypracúva fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva,

e) základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú: výpis z katastra, kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie, dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie, potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke, vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania, iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodár­skeho zámeru na poľnohospodárskej pôde, výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia.

Postup úradu

Príslušný úrad žiadosť s náležitosťami posúdi, a ak zistí, že sú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy, vydá rozhodnutie o odňatí.

Rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Úrad zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia s vyhotovením geometrického plánu alebo kópie katastrálnej mapy na príslušný kataster, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia.

Ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie v rozhodnutí pozemkový úrad nevydá. Ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy na území vojenského obvodu, pozemkový úrad je povinný vyžiadať si záväzné stanovisko rezortu obrany.

Kedy nepotrebujete rozhodnutie:

Príslušný dokument nepotrebujete, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, alebo ak ide o výmeru odnímanej plochy do 5 000 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.

Koľko zaplatíte za odvod:

Základnú sadzbu odvodu za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a odvodu za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády SR o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy a podľa kódov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ustanovených v prílohe č. 1. k predmetnému nariadeniu.

Odvod za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy sa vypočíta ako odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Základná sadzba odvodu sa zvyšuje o 30 %, ak ide o poľnohospodársku pôdu, na ktorej je vybudované funkčné zariadenie na účely závlah. Základná sadzba odvodu sa znižuje o 30 %, ak ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá priamo nadväzuje na zastavanú plochu v obci.

Základná sadzba odvodu za trvalé odňatie vinice sa ustanovuje v a) Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Vinohradníckej oblasti Tokaj na 100 eur/m2, b) Nitrianskej vinohradníckej oblasti a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti na 60 eur/m2, c) Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti a Východoslovenskej vinohradníckej oblasti na 40 eur/m2. Základná sadzba odvodu za dočasné odňatie vinice sa ustanovuje na 10 eur/m2.

Od odvodu je oslobodené odňatie poľnohospodárskej pôdy na:

a) stavbu zariadenia a opatrenia slúžiaceho na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskeho pozemku, ako je spevnená poľná cesta, protierózna stavba a opatrenie, protipovodňová stavba a opatrenie a melioračná stavba na zavlažovanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorej objem zodpovedá ploche zavlažovanej poľnohospodár­skej pôdy,

b) stavbu vodnej nádrže alebo vodojemu na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, zriadenie ochranného pásma I. stupňa vodárenského zdroja pitnej vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva a stavbu čistiarne odpadových vôd,

c) stavbu pozemnej komunikácie alebo železničnej dráhy,

d) verejnoprospešnú stavbu, ktorej investorom je obec,

e) stavbu objektu na obranu štátu,

f) pozemok pod rodinným domom s jedným nadzemným podlažím do výmery 250 m2, s dvomi nadzemnými podlažiami do výmery 150 m2.

Zdroj: zákon o ochrane a využívaní poľnohospodár­skej pôdy

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #dedenie #spoluvlastníctvo