O koľko si zamestnanec polepší, ak začne pracovať na živnosť?

24.12.2018 06:00
muž, práca, kariéra, živnosť
Ilustračné foto. Autor:

Traja zamestnanci s hrubou mzdou 700 eur, 1 000 eur a 1 500 eur dostali od svojho zamestnávateľa ponuku pracovať pre neho na živnosť. Firma im chce vyplácať ich celkovú cenu práce. Je pre nich výhodnejšie, ak zostanú zamestnancami alebo ak sa zamestnajú na živnosť?

Hrubý plat 700 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

Zamestnancovi s hrubou mzdou 700 eur musí zamestnávateľ strhnúť každý mesiac daň vo výške 54,53 eura a na odvodoch 93,80 eura. Zamestnávateľ okrem toho na odvodoch zaplatí ďalších 246,30 eura. Zamestnávateľ tak na tohto zamestnanca mesačne vynaloží 946,30 eura a zamestnanec v čistom na účet dostane 551,67 eura.

Všetky dávky sa mu budú počítať zo sumy 700 eur, keďže to je vymeriavací základ pre platenie odvodov. To znamená, že v prípade práceneschopnosti dlhej 30 dní, dostane nemocenskú dávku vo výške 359,07 eura. Ak by sa 10 dní staral o choré dieťa, mal by nárok na ošetrovné vo výške 126,60 eura.

Ak by prišiel o zamestnanie, mal by nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 345,30 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní.

Ak počas celého tohto roku bude zarábať 700 eur mesačne, znamená to, že jeho budúci dôchodok by sa mal vďaka tomu zvýšiť asi o 8,80 eura. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a celých 40 rokov by sa jeho zárobok pohyboval na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako tento rok, mal by nárok na penziu vo výške asi 360 eur (skutočná výška by bola vyššia o rovnaké percento, ako porastie priemerná mzda).

2. Ak prejde na živnosť

V prípade, že by sa rozhodol prejsť na živnosť, mesačne by fakturoval 946,30 eura. Svojho zamestnávateľa by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Z tejto sumy by pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov musel v tomto roku platiť minimálne odvody vo výške 215 eur. Daň by neplatil žiadnu. Jeho čistý mesačný príjem by preto dosiahol 731,30 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by si tak v čistom polepšil o 179,63 eura.

Všetky dávky by sa mu počítali z minimálneho vymeriavacieho základu 456 eur (v budúcom roku sa budú počítať zo sumy 477 eur). Ak by bol práceneschopný 30 dní, vznikol by mu nárok na nemocenské vo výške 233,87 eura. Dostane preto o 125,20 eura menej, ako keby zostal zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné vo výške 82,50 eura, čo je o 44,10 eura menej v porovnaní so zamestnancom.

Ak by celý tento rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 456 eur, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o šesť eur. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 248 eur (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 313,20 eura.

Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nemal by v prípade straty zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.

Hrubý plat 1 000 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

V prípade, že naďalej zostane zamestnancom, zamestnávateľ mu musí každý mesiac strhnúť odvody vo výške 134 eur a daň 103,89 eura. Zamestnávateľ za neho zaplatí na odvodoch ďalších 352 eur (táto suma nie je súčasťou hrubej mzdy). Jeho čistý príjem preto bude 762,11 eura.

Všetky dávky sa mu budú počítať z jeho hrubej mzdy, keďže ide o vymeriavací základ, z ktorého si platí odvody. V prípade choroby trvajúcej 30 dní, tak bude mať nárok na nemocenské v celkovej sume 512,88 eura. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, dostane ošetrovné v sume 180,83 eura.

Ak by prišiel o prácu a zostal by nezamestnaný, bude môcť po splnení podmienok čerpať dávku v nezamestnanosti. Tá by v jeho prípade dosahovala 493,16 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní a 509,59 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní. Túto dávku môže poberať najviac šesť mesiacov.

Keď bude celý tento rok zarábať 1 000 eur mesačne, znamená to, že jeho budúci dôchodok sa vďaka tomu zvýši približne o 13 eur. Ak by pracoval 40 rokov a stále by jeho zárobok bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako v súčasnosti, mal by nárok na dôchodok vo výške približne 520 eur (skutočná výška dôchodku bude v budúcnosti vyššia, keďže porastú priemerné mzdy).

2. Ak prejde na živnosť

V prípade, že sa tento zamestnanec stane živnostníkom, bude mesačne fakturovať 1 352 eur. Pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov bude platiť minimálne odvody vo výške 215 eur mesačne. Jeho ročná daň dosiahne 15,12 eura, čo je 1,26 eura mesačne. Jeho priemerný mesačný čistý príjem preto dosiahne 1 135,74 eura. V čistom mu preto mesačne zostane o 373,63 eura viac, ako keby bol zamestnancom.

Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov dosiahne 456 eur, budú sa aj dávky počítať z tejto sumy. Ak bude chorý 30 dní, vznikne mu nárok na nemocenské vo výške 233,87 eura. Dostane preto o 279,01 eura menej, ako keby bol zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné v sume 82,50 eura, čo je o 98,33 eura menej v porovnaní so zamestnancom.

Ak by celý rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 456 eur, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o šesť eur. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 248 eur (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu však tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 313,20 eura.

Keďže ako živnostník si neplatí povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať v prípade, že sa stane nezamestnaným, nárok ani na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.

Hrubý plat 1 500 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

Zamestnancovi s hrubou mzdou 1 500 eur, musí zamestnávateľ strhnúť z platu každý mesiac odvody vo výške 201 eur a daň 186,16 eura. Firma okrem toho za neho zaplatí ďalšie odvody v sume 527,90 eura. Zamestnávateľa tak tento zamestnanec mesačne stojí 2 028 eur. Jeho čistý mesačný plat dosahuje 1 112,84 eura.

Všetky dávky by sa mu počítali z príjmu 1 500 eur. Ak by bol 30 dní chorý, mal by nárok na nemocenskú dávku 769,23 eura. V prípade, že by sa desať dní staral o choré dieťa, dostal by ošetrovné v sume 271,20 eura.

Ak by prišiel o zamestnanie, mohol by požiadať o dávku v nezamestnanosti. Jej výška by v mesiaci, ktorý má 30 dní, dosahovala 739,73 eura.

V prípade, že by celý tento rok pracoval za 1 500 eur ako zamestnanec, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil o 18,77 eura. Ak by odpracoval 40 rokov a počas celého obdobia by dosahoval jeho príjem rovnakú úroveň vo vzťahu k priemernej mzde ako v tomto roku, mal by podľa súčasných pravidiel nárok na penziu vo výške 698 eur (kvôli kráteniu osobného mzdového bodu to je menej ako 40-násobok sumy ktorá pripadá za tento rok). Skutočná suma by bola vyššia kvôli zvyšovaniu priemernej mzdy, od ktorej sa odvíja aktuálna dôchodková hodnota.

2. Ak prejde na živnosť

Ak by využil ponuku a začal pracovať na živnosť, mesačne by fakturoval 2 028 eur. Firmu by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Pri využití paušálnych výdavkov by platil mesačne na odvodoch 257,36 eura. Jeho ročná daň by dosiahla 535,05 eura, čo predstavuje priemerne 44,59 eura mesačne. Jeho čistý mesačný príjem po odpočítaní dane a odvodov by tak dosiahol 1 726,05 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom by tak jeho čistý zárobok vzrástol o 613,21 eura.

Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov bude vo výške 545,89 eura, budú sa mu z tejto sumy počítať aj dávky. V prípade 30-dňovej práceneschopnosti tak bude mať nárok na nemocenskú dávku vo výške 279,96 eura, čo je v porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom o 489,27 eura menej. Ak by sa 10 dní staral o chorého príbuzného, dostal by ošetrovné v sume 98,70 eura. V porovnaní so zamestnancom je to o 172,50 eura me­nej.

Pri vymeriavacom základe 545,89 eura by jeho dôchodok za jeden odpracovaný rok vzrástol o 7,15 eura. Ak by pracoval 40 rokov, jeho dôchodok by dosiahol 286 eur. To je však menej, ako je minimálny dôchodok, za 40 odpracovaných rokov by mal nárok na 313,20 eura (skutočný dôchodok však bude vyšší).

Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok ani na dávku v nezamestnanosti.

Pozn.: Príklady sú len ilustračné. V prvom roku podnikania nemusí živnostník platiť odvody do Sociálnej poisťovne, začne ich platiť až od júla nasledujúceho roku, ak jeho hrubý príjem prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V prvom roku tak bude čistý príjem živnostníka ešte vyšší, ak si nebude platiť dobrovoľné odvody. Príklady vyjadrujú, aké odvody a dane by živnostník platil, ak by bol povinne poistený a už v predchádzajúcom roku by využil 60-percentné paušálne výdavky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#živnosť #práca na zmluvu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku