„Pre väčšinu ľudí znamená cestovanie železničnou prepravou iba jednoduché nastúpenie, odvezenie sa a vystúpenie z vlaku. Nič zložité. Pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré potrebujú pri nastupovaní a vystupovaní asistenciu, je to však často niekoľkodňové vybavovanie. Predstavte si, že musíte svoj úmysel nastúpiť do vlaku oznámiť na železničnej stanici niekoľko dní vopred a byť na stanici často aj niekoľko hodín pred odchodom vlaku. Nakoniec vám ešte oznámia, že nástupná plošina nefunguje a preprava vám je odmietnutá. Presne toto je totiž realita napríklad osôb na invalidnom vozíku, keď sa z toho, čo je pre mnohých iba rutinná záležitosť, stane neriešiteľná situácia,“ vysvetľuje europoslankyňa Jana Žitňanská.
Práve tieto problémy si našťastie uvedomili aj v parlamentnom výbore pre dopravu (TRAN), ktorý správu vypracovával a okrem všeobecného cieľa lepšej ochrany cestujúcich a stimulovania intenzívnejšieho využívania železničnej dopravy navrhol aj významné zmeny smerom k inkluzívnosti tohto druhu dopravy.
Po novom tak cestujúci nebudú musieť nahlasovať potrebu asistencie pri nastupovaní či vystupovaní až 48 hodín vopred, ale táto lehota sa skrátila na 12 hodín na malých staniciach, cez ktoré prejde do 2 000 cestujúcich denne, a na 3 hodiny pri staniciach, ktorými denne prejde od 2– do 10-tisíc cestujúcich. Ešte lepšie to budú mať cestujúci, ktorí sa rozhodnú využiť stanicu s viac ako 10 000 cestujúcimi denne. Tieto totiž budú mať povinnosť mať zamestnancov poskytujúcich asistenciu počas celej prevádzkovej doby.
„Ideálne by samozrejme bolo, keby cestujúci, ktorí potrebujú asistenciu, mali iba povinnosť prísť na stanicu v dostatočnom predstihu a o asistenciu požiadali priamo na mieste, ale aj takéto skrátenie lehôt je veľmi dobrým pokrokom. Dôležité sú tiež prijaté články o bezplatnej preprave asistenta či asistenčného zvieraťa. Do tretice som privítala aj možnosť cestujúcich zakúpiť si lístok bez prirážky priamo vo vlaku, pokiaľ stanica nedisponuje prístupnými predajnými automatmi,“ konštatovala Žitňanská.
Kritéria bezbariérovosti budú taktiež musieť byť napĺňané pri kúpe nových vlakov a výstavbe alebo obnove staníc. Informácie o spojoch, ich meškaní či zrušení budú rovnako musieť byť oznamované spôsobom zrozumiteľným pre osoby so zdravotným postihnutím. Pre prípady, keď nie všetko pôjde tak, ako by malo, prináša nariadenie aj mechanizmus podávania a riešenia sťažností.
„Verím, že aj takéto malé kroky dokážu spríjemniť cestovanie pre osoby so zdravotným postihnutím a myslím si, že pri dôslednom monitorovaní vykonávania tejto smernice, a to najmä čo sa týka povinnej bezbariérovosti pri výstavbe a rekonštrukcii budov či nákupe nového materiálu, sa z dlhodobého hľadiska situácia výrazne zlepší. Dúfam preto, že nariadenie si v takomto znení osvoja aj jednotlivé členské štáty v rámci záverečných rokovaní a začne platiť čím skôr,“ dodala Jana Žitňanská.