Dedenie zo zákona má presné a prísne pravidlá

Dediť zo zákona môžu podľa slovenského právneho poriadku len príbuzní a niektoré spolužijúce osoby poručiteľa. Ak chcete, aby dedičstvo pripadlo inej osobe, musíte napísať závet.

14.02.2019 06:00
muž, žena, práca, tablet Foto:
Najrozšírenejší spôsob prechodu majetku z poručiteľa na dedičov predstavuje na Slovensku dedenie zo zákona.
debata (1)

Najrozšírenejší spôsob prechodu majetku z poručiteľa na dedičov predstavuje na Slovensku dedenie zo zákona. Na rozdiel od anglosaských krajín u nás dedenie zo závetu stále zaostáva za dedičským konaním, ktoré prebieha na základe dedenia zo zákona. Dedičské právo upravuje Občiansky zákonník a ten stanovuje, že dediť zo zákona je možné a najčastejšie sa tak deje, ak poručiteľ nezanechal závet, prípadne testament dokázateľne zrušil, alebo ak poručiteľ závet síce vytvoril, ale rozdelil v ňom len časť majetku a o zvyšnej časti nerozhodol.

Pozor však, závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý spĺňa všetky zákonné predpoklady, dedí sa podľa neho. V dedičskom konaní sa rozdelí dedičstvo na základe zákona aj vtedy, ak je závet neplatný alebo ak poručiteľ nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov (maloletých aj plnoletých potomkov). Deje sa tak vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet vzťahujúci sa na celý poručiteľov majetok, ale niektorý zo závetných dedičov nededí, preto na jeho uvoľnený dedičský podiel nastupuje dedenie zo zákona. Tento spôsob dedenia teda prichádza na rad aj vtedy, ak dedič zo závetu dedičstvo odmietol, prípadne sa stal nespôsobilým dediť.

Dedenie zo zákona prebieha v štyroch dedičských skupinách, okruh osôb, ktoré do nich patria, presne definuje Občiansky zákonník. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Prvú skupinu dedičov predstavujú poručiteľovi potomkovia a manžel.

Ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti – vnuci poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. V prvej dedičskej skupine platí takéto pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Čiže ak zomrel slobodný alebo rozvedený rodič, jeho deti dedia v prvej dedičskej skupine.

Neplatí to však pre poručiteľovho manžela. Pokiaľ bol poručiteľ ženatý, ale deti nemal, prechádza manžel automaticky do druhej skupiny dedičov, nemôže dediť samostatne. Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Dedenie zo zákona prebieha v štyroch dedičských... Foto: SHUTTERSTOCK
práca, zmluva, podpis, Dedenie zo zákona prebieha v štyroch dedičských skupinách, okruh osôb, ktoré do nich patria, presne definuje Občiansky zákonník.

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Na iné osoby než osoby výslovne uvedené v zákone sa dedenie zo zákona nevzťahuje. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.

Oplatí sa vedieť…

Nadobudnutie dedičstva:

  • dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov,
  • ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona,
  • dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Dedičská nespôsobilosť

  • nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo konania hodného zavrhnutia proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Vydedenie

poručiteľ môže vydediť potomka, ak

  • a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  • b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
  • c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
  • d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Prechod dlhov

  • dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou,
  • ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu,
  • ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom,
  • ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili aj napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná,
  • štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič,
  • ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Dedenie zo zákona: Kto dedí v prvej dedičskej skupine

Kto môže dediť v 1. skupine:

To, kto prichádza do úvahy ako dedič v prvej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a... Foto: SHUTTERSTOCK
žena, vdova, bolesť V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Manžel alebo manželka poručiteľa dedia v prvej skupine zákonných dedičov iba za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa existovalo. Ak v čase smrti poručiteľa bolo manželstvo právoplatne rozvedené, bývalý manžel alebo manželka nededia. V prípade, ak poručiteľ zomrel skôr, než nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode manželstva, manželka alebo manžel dedia.

Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

Nevlastné deti poručiteľa nepatria do prvej dedičskej skupiny, lebo tieto deti manželky nepatria do prvej skupiny zákonných dedičov, a to ani vtedy, ak by žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.

Príklad:

Zosnulý muž mal manželku a troch dospelých potomkov. Vlastnil štvorizbový byt spoločne s manželkou. Byt bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Po vyrovnaní BSM v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal polovičný podiel na vlastníctve bytu. V tomto prípade to bude manželka a tri deti.

V dedičskom konaní, v ktorom sa rieši rozdelenie dedičstva po zosnulom manželovi, je najprv potrebné vyrovnať bezpodielové vlastníctvo manželov. Účelom vyrovnania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyrovnaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyrovná buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku rozdelí na príslušnú časť podľa počtu dedičov, v tomto prípade každý získa 1/5 z tohto konkrétneho dedičstva – polovice bytu. Všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva.

Polovica bytu, ktorá je predmetom dedičského konania sa rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a troch dospelých potomkov. Čiže každý zdedí 1/4 z dedenej polovice bytu.

V prípade, ak by bol muž rozvedený, bývalá manželka by nemala nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania, rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá.

Dedenie zo zákona: Kto dedí v druhej dedičskej skupine

Kto môže dediť v druhej dedičskej skupine:

To, kto prichádza do úvahy ako dedič v druhej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že v druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. V prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, najmenej polovicu dedičstva dostane on a zvyšok rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.

Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom,... Foto: SHUTTERSTOCK
muž, podpis, zmluva Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Za osobu, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.

Príklady:

A: Zosnulá žena bola majiteľkou dvoch rodinných domov spoločne s manželom. Obe nehnuteľnosti patrili do ich BSM. Po vyrovnaní BSM sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve oboch nehnuteľností. Manželia nemali deti, dediť bude teda manžel, manželkini rodičia, ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú.

Oba rodinné domy v dedičskom konaní zdedí manžel. Stane sa teda 100-percentným vlastníkom oboch nehnuteľností. Ak by žili jej rodičia, mali by ako dedičia z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel z oboch nehnuteľností, manželovi by však pripadla najmenej polovica dedičstva.

B: Jozef a Anna žili niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, nie sú manželia a vlastnia každý 1/2 spoločného bytu. Kto bude dediť po Anninej smrti?

Dediť po Anne budú jej rodičia a partner, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z jej polovice bytu. Jozef bude vlastniť celkovo 4/6 bytu, jej matka 1/6 bytu a otec 1/6 bytu. Ak by Jozef chcel byť jediným vlastníkom bytu, bude musieť odkúpiť od rodičov Anny ich podiely.

Dedenie zo zákona: Kto dedí v tretej dedičskej skupine

Kto môže dediť v tretej dedičskej skupine:

To, kto prichádza do úvahy ako dedič v tretej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom je aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

V tretej skupine dedia rovnakým dielom... Foto: SHUTTERSTOCK
zmluva, dedičstvo, súd, dedičské konanie V tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

Príklad:

Zosnulý muž je vlastníkom rodinného domu, v ktorom dvadsať rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Muž bol bezdetný. Rodičia muža nežijú, žijú len jeho brat a dcéra zosnulej sestry.

V tomto prípade platí, že družka, brat a neter dedia v tretej dedičskej skupine. Družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo družke.

Rodinný dom teda pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho bratovi a neteri. Rozdelí sa teda medzi tri osoby a každý z nich získa 1/3 podiel k predmetnej nehnuteľnosti.

Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa jeho 1/3 podiel delil medzi ne.

Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. V čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa čo i len deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené to, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo b) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané

Ak by muž nemal družku, len súrodenca a netera , tak obaja by delili rovným dielom, obom by pripadla 1/2 nehnuteľnosti.

Ak by už ani jeden zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na ich deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.

Ján žil s Máriou v spoločnom byte, každý vlastnil polovicu nehnuteľnosti. Neboli manželia ani nemali deti. Ján zomrel, jeho rodičia už nežijú, len brat. Polovica nehnuteľnosti sa bude teda dediť v tretej dedičskej skupine – Jozefova družka a Jozefov brat, každý z nich zdedí polovicu Jozefovej časti bytu. Mária bude vlastníčkou 3/4 bytu, Jozefova sestra 1/4 bytu.

Dedenie zo zákona: Kto dedí vo štvrtej dedičskej skupine

Kto môže dediť vo štvrtej dedičskej skupine:

Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom... Foto: SHUTTERSTOCK
dôchodok, senior, žena, babka Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa.

To, kto prichádza do úvahy ako dedič vo štvrtej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu poručiteľovi starí rodičia a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto z iných príbuzných a známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad:

Zosnulá žena je jedinou vlastníčkou rodinného domu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej zomreli. Žije ale starý otec z otcovej strany a strýko z matkinej strany.

Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj strýko zdedia 1/2 rodinného domu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a strýko, každý z nich by zdedil 1/20. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedil strýko.

Ak žena nemala iných príbuzných, len napríklad strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Majetok v rodine je tak možné udržať len na základe závetu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Občiansky zákonník #dedenie #dedič