Darovanie je jedným z častých spôsobov, ako usporiadať v rodine majetok. Výnimočná však nie je ani situácia, keď sa darca a obdarovaný dostanú do konfliktu a darca žiada vrátiť darovaný majetok. Darovanú nehnuteľnosť nie je možné len tak bezdôvodne pýtať späť. Občiansky zákonník stanovuje, že: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“ Notár Peter Šulai uvádza príklad z jedného rozsudku: „Ako hovorí rozsudok z roku 1998 – Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.“ „Takže ak niekto daruje nehnuteľnosť a následne sa s obdarovaným poháda a obdarovaný ho nebude navštevovať alebo zdraviť, nejde o dôvod na vrátenie daru,“ dodáva notár.
„Za hrubé porušovanie dobrých mravov je možné považovať napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci obdarovaným darcovi alebo členom jeho rodiny. Z uvedeného vyplýva, že nie pre každé správanie obdarovaného, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch, sa môže darca domáhať vrátenia daru,“ vysvetľuje advokátka Vladimíra Gáliková Klučková.
V prípade darovania nehnuteľnosti je navrátenie do pôvodného stavu možné aj na základe vzájomnej dohody o zrušení darovacej zmluvy. Ak sa zmluvné strany na tomto spôsobe nedohodnú, postupovať možno podľa inštitútu vrátenia daru upraveného v § 630 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Súdy v praxi považujú podmienku na vrátenie daru za splnenú v prípadoch, keď nemravné správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny dosiahne takú intenzitu, že sa ním naplnia znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo sa k naplneniu týchto znakov blíži. „Existujú aj prípady, keď rodič platne daroval nehnuteľnosť svojmu dieťaťu, pričom po darovaní sa títo vzájomne odcudzili do takej miery, že spolu nekomunikujú, nezaujímajú sa o seba a dokonca si začali vykať a oslovovať sa priezviskom, hoci si celý život tykali. Ani v tejto situácii súdy nepovažovali správanie sa obdarovaného dieťaťa za nemravné v dostatočnej intenzite na to, aby sa rodič mohol od dieťaťa úspešne domôcť vrátenia daru,“ podotýka advokát Milan Valla.