Elektronické podanie dokumentov
Druhým krokom, ktorý spravidla nepotrvá ani deň, je on–line registrácia a autorizácia daňového subjektu pre osobné konanie na portáli Finančnej správy. Tento úkon potom už priamo umožňuje elektronické podanie dokumentov, či už daňových priznaní alebo žiadostí o odklad. Pre oneskorencov je poslednou voľbou práve podanie elektronickej žiadosti o odklad a následné vypracovanie daňových priznaní bez náhlenia do 30. júna 2019.
Pre malých podnikateľov, ktorí sú jednoosobovými eseročkami, povinnosť komunikovať elektronicky nie je nová, prvé daňové priznanie museli elektronicky podávať už vlani. Ak sú platcami DPH, musia komunikovať elektronicky už od roku 2014. Toto však nie je jediný rozdiel medzi živnostníkmi a jednoosobovými spoločnosťami s ručením obmedzeným. Hlavný rozdiel sa môže týkať práve daní z príjmu, kde pre živnostníkov platí 19-percentná sadzba. V prípade, že základ jeho dane presiahne 176,8-násobok sumy životného minima, teda najviac 35 268,06 eur pre rok 2018, musí všetko nad túto sumu zdaniť 25-percentnou sadzbou. Z príjmu zo živnosti si podnikatelia odpočítajú nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola v roku 2018 na úrovni 3 830,02 eur a tiež daňový bonus na dieťa vo výške 258,72 eur za rok.
Ak je malý podnikateľ jednoosobovou eseročkou, musí platiť daň z príjmu za firmu vo výške 21 percent zo zisku. Nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti na seba, manželku či daňový bonus na dieťa. A musí uplatňovať len reálne výdavky, ktoré účtuje v podvojnom účtovníctve, čo zvyčajne znamená ďalšie náklady na účtovníka. V prípade, že si vypláca zo zdaneného zisku dividendy, týka sa ho daň vo výške sedem percent.
Optimalizujte s rozumom
S elektronickým podaním daňového priznania si určite všetci poradia, oveľa tvrdším orieškom je daň zaplatiť. Živnostníci a malí podnikatelia sa vo väčšine prípadov snažia optimalizovať svoje príjmy, aby v konečnom dôsledku zaplatili čo najmenej a mohli ďalej investovať do rozvoja firmy alebo do svojich osobných potrieb. „Z krátkodobého hľadiska si tak pomôžu, z dlhodobého skôr uškodia. Práve kvôli prílišnej optimalizácii sa k úveru na bývanie dostanú ťažšie ako zamestnanci. Banka ich totiž posudzuje oveľa prísnejšie. Výšku ich čistých príjmov zisťuje práve z daňového priznania,“ upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Napríklad, živnostníkovi s hrubým príjmom 1500 eur mesačne, ktorý si odráta 60-percentné paušálne výdavky a zaplatené odvody, vyjde oficiálny čistý mesačný príjem na úrovni necelých 400 eur. Aj v súvislosti so sprísnením podmienok na poskytovanie úverov mu banka nebude môcť poskytnúť vyšší ako približne 38-tisícový úver. Týka sa to všetkých pôžičiek dokopy. „Ak si potrebuje živnostník požičať, mal by zvážiť, či sa mu neoplatí vykázať len reálne výdavky, respektíve nezaradiť do nich za každú cenu všetky náklady. Pre banku sa tak stane bonitnejším a splní aj prísne podmienky centrálnej banky,“ dodáva hovorkyňa.
Odklad alebo splátkový kalendár
Ak malému podnikateľovi chýbajú peniaze na dane, jednou z možností je požiadať o odklad, prípadne o splátkový kalendár, ktorý sa poskytuje maximálne na obdobie dvoch rokov. Žiadosť musí adresovať svojmu správcovi dane a k nej priložiť navrhovaný harmonogram splátok a analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Okrem toho je potrebné dlžnú sumu zabezpečiť, najčastejšie sa tak deje prostredníctvom záložného práva k majetku, ktorým bude ručiť.
Musí tiež uhradiť správny poplatok vo výške 9,50 eur. Zaplatiť musí aj úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri jeho výpočte sa vychádza zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky – konkrétne ide o jej trojnásobok. Ak však výsledný úrok nedosiahne úroveň 10 % ročne, čo platí aj v súčasnosti, použije sa sadzba vo výške 10 % p.a. Alternatívou k splátkovému kalendáru od štátu je požičať si na dane v komerčnej banke. To môže byť nielen výrazne jednoduchšie, ale aj lacnejšie.