Zmeny podľa rezortu práce prispejú k tomu, aby sa dávky v hmotnej núdzi nezneužívali. „Základným cieľom návrhu je ďalšie posilňovanie princípu motivácie, ako aj princípu ochrany zraniteľných príjemcov pomoci v hmotnej núdzi,“ priblížil minister práce Ján Richter.
Dôležitou zmenou je poskytovanie aktivačného príspevku vo dvoch úrovniach. Člen domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v núdzi a pracuje aspoň za minimálnu mzdu, získa nárok na aktivačný príspevok vo vyššej sume, a to viac ako 132 eur mesačne. Ďalším posilnením motivácie nájsť si zamestnanie a pracovať je aj predĺženie obdobia poskytovania osobitného príspevku na 18 mesiacov, pričom vo vyššej sume sa bude poskytovať 12 mesiacov a v nižšej sume ďalších 6 mesiacov. Jeho poberatelia budú dostávať 126,14 eura počas prvých 12 mesiacov a ďalších šesť mesiacov ho majú dostávať vo výške 63,07 eura.
Rozšíri sa tiež okruh ľudí, pri ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, o tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a o poberateľov predčasného dôchodku.
Upravia sa aj právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v núdzi. Ide o ústretové kroky smerom k rodinám so študujúcimi deťmi na Slovensku či v zahraničí, ale aj k rodinám, ktoré žijú v spoločných domácnostiach s dospelými pracujúcimi deťmi do 25 rokov.
Rozšíri sa aj okruh príjmov, ktoré sa nebudú započítavať do posudzovania nároku na hmotnú núdzu. Týka sa to príjmov plynúcich z projektov a programov, ktoré nie sú organizované výlučne podľa zákona o službách zamestnanosti, ale podporujú uplatnenie príjemcu v hmotnej núdzi na trhu práce. „Pre zvýšenie motivácie účasti na projektoch a programoch sa zvyšuje hranica, do ktorej sa príjem z projektov podporujúcich uplatnenie sa na trhu práce do úhrnu príjmov nezapočítava, a to zo súčasných 50 na 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,“ doplnil Richter.
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože takáto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
„Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti,“ priblížila Mária Hrehová z Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny. Ako dodala, pomoc v núdzi je dávka v hmotnej núdzi, ochranný, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.
A práve príspevku na bývanie sa valorizácia netýka. Prečo? „K úprave, respektíve k zvýšeniu príspevku na bývanie, ktorý je jedným z nárokov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, sa nepristúpilo, keďže sa pripravuje osobitná právna úprava príspevku na bývanie jeho vyňatím z hmotnej núdze. Aktuálne sa robia analýzy pre nastavenie parametrov príspevku, takže ešte nevieme odpovedať na žiadne konkrétne otázky,“ konštatovala Hrehová.