Ak teda napr. ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia trvá sedem dní, počítajú sa aj sviatky, dni pracovného voľna aj pracovného pokoja. Aj nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti a úrazové dávky sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytujú za všetky kalendárne dni. Ak je základom výpočtu uvedených dávok denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška príslušnej dávky na jeden deň, potom výška celej dávky sa určí súčinom tejto sumy a počtu kalendárnych dní, za ktoré dávka poistencovi patrila, vrátane víkendov.
Všetky kalendárne dni sa zohľadňujú aj na účely započítania obdobia poistenia potrebného pre vznik nároku na jednotlivé dávky poskytované Sociálnou poisťovňou (napr. pre dávku materské je potrebné získať 270 dní nemocenského poistenia pred predpokladaným dátumom pôrodu) a rovnako sa pracuje s kalendárnymi dňami aj pri platení poistného na sociálne poistenie. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného napr. od 12. dňa v mesiaci, zamestnávateľ zaplatí poistné za všetkých jedenásť dní, teda nielen za pracovné dni. Odo dňa uznania práceneschopnosti platí vylúčenie platiť poistné – poistné sa platiť nemusí, poistenie však trvá aj počas všetkých kalendárnych dní, počas ktorých trvá práceneschopnosť (samozrejme, ak trvá aj pracovný pomer a práceneschopnosť nie je dlhšia ako 52 týždňov).
Ak zákon o sociálnom poistení určuje fyzickým alebo právnickým osobám lehotu na splnenie povinnosti, ide tiež o kalendárne dni. Len ak ukončenie lehoty na splnenie povinnosti pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, lehota končí v najbližší pracovný deň.
Zdroj: Sociálna poisťovňa