Výhoda darovania majetku, najčastejšie nehnuteľnosť, spočíva v tom, že darca môže ešte počas života ovplyvniť, kto bude vlastniť jeho majetok. Občiansky zákonník totiž v rámci dedičského práva presne vymedzuje, komu z dedičov v prípade, ak poručiteľ nenapísal testament, koľko z jeho majetku pripadne. Zákonom stanovené podiely príbuzných, tak nemusia byť v následnom dedičskom konaní vyplatené. Darovaný majetok sa však môže započítavať do prípadného dedičského podielu obdarovaného.
"Napríklad v prípade, ak matka darovala dcére byt a má ešte dve deti, je otázkou, či ich obdarovaný potomok bude musieť vyplatiť. Skutočnosť, že matka darovala počas života nehnuteľnosť, môže aj nemusí ovplyvniť výšku prípadného dcérinho dedičstva. Platí totiž, že ak je viac dedičov, vyrovnajú sa medzi sebou dohodou o dedičstve a je len vecou dohody dedičov, či ku skutočnosti, že matka jednému dieťaťu darovala byt, prihliadnu a akým spôsobom, alebo nie. "V prípade, ak sa obdarovanej dohodu s ostatnými dedičmi nepodarí uzatvoriť alebo ak takúto dohodu súd neschváli, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Ak však poručiteľ nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd na darovanie prihliada zo zákona, a to takým spôsobom, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal.
Na to, aby boli darovanie a darovacia zmluva platné, však treba dodržať zákonom stanovené náležitosti. Na základe darovacej zmluvy vznikajú zmluvným stranám vzájomné práva a povinnosti, a to predovšetkým povinnosť darcu bezodplatne previesť vlastnícke právo k daru na obdarovaného a povinnosť obdarovaného dar prijať. Pri väčšine darovacích zmlúv zákon nevyžaduje ich písomnú podobu, ak je však predmetom darovania byt alebo iný typ nehnuteľnosti, darovacia zmluva musí mať písomnú formu a podpis darcu musí byť overený.
V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, tak v záujme zabezpečenia ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam platný právny poriadok vyžaduje, aby darovacia zmluva týkajúca sa nehnuteľností, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre každý zmluvný typ, spĺňala aj ďalšie osobitné náležitosti. Tieto nie sú upravené len v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale aj v ustanoveniach ďalších právnych predpisov, akými sú zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
Darovacia zmluva by mala obsahovať aj podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník stanovuje presné podmienky, na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru, a znamená to, že majiteľ nemôže darovanú nehnuteľnosť len tak svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správal k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe, a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny.