50 najdôležitejších otázok a odpovedí, ktoré zaujímajú živnostníkov - 2. časť

Podnikať na Slovensku nie je jednoduché. Každý živnostník musí spĺňať množstvo povinností. A tak pred väčšinou podnikateľov sa dennodenne vynárajú nové a nové otázky, ktoré súvisia s ich prácou. Prinášame pohľad na najdôležitejšie a najčastejšie otázky, ktoré sa živnostníci na Slovensku pýtajú.

05.06.2019 06:00
UP-05-otazky 3x 1 Foto:
Ilustračné foto.
debata

13. Musím platiť odvody do zdravotnej poisťovne aj v mesiacoch, keď nič nezarobím?

Živnostníci, ktorí nie sú zároveň zamestnancami, musia platiť odvody do zdravotnej poisťovne každý mesiac. Aj v prípade, že by niekto nemal počas celého roku žiaden príjem zo živnosti, v prípade, že si ju ponechá, musí platiť poistné do zdravotnej poisťovne.

14. Aké odvody do zdravotnej poisťovne budem platiť v prípade, ak si založím živnosť popri zamestnaní?

Na ľudí, ktorí podnikajú popri zamestnaní, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Ak napríklad skončíte v strate, nezaplatíte žiadne odvody. Sami si navyše môžete zvoliť, aké budete platiť preddavky, tie môžu byť aj nulové. Následne pri ročnom zúčtovaní zdravotná poisťovňa porovná zaplatené preddavky s vaším skutočným vymeriavacím základom, ktorý ste v danom roku dosiahli. Môže vám tak vzniknúť preplatok alebo nedoplatok na zdravotnom poistení. Preto je dobré, ak si živnostníci, ktorí podnikajú popri zamestnaní, priebežne kontrolujú, koľko by mali do zdravotnej poisťovne platiť, aby ich neprekvapil vysoký nedoplatok.

15. Do akého dátumu musím zaplatiť odvody?

Mesačné odvody sa platia vždy mesiac dozadu do ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. V prípade, že tento deň pripadne na víkend alebo sviatok, posúva sa termín na najbližší nasledujúci pracovný deň. Napríklad odvody za mesiac máj 2019 stačí zaplatiť v pondelok 10. júna 2019, keďže 8. jún pripadne na sobotu.

16. Ako sa počíta vymeriavací základ na platenie zdravotných odvodov?

Vymeriavací základ, z ktorého budete platiť odvody, závisí od vášho dosiahnutého zisku zo živnosti. K tomuto zisku pripočítate zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Výslednú sumu vydelíte koeficientom 1,486. Získate tak ročný vymeriavací základ na platenie odvodov. Mesačný vymeriavací základ potom predstavuje jednu dvanástinu z ročnej sumy.

17. Z akého maximálneho zisku budem platiť zdravotné odvody?

Maximálny základ z príjmov z podnikania nie je na rozdiel od minulosti určený. Odvody sa preto platia z celého zárobku bez ohraničenia maximálnej výšky.

18. Musím hneď po založení živnosti začať platiť odvody na zdravotné poistenie?

Povinnosť platiť odvody vzniká dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou. To znamená, že hneď, ako si založíte živnosť, ste povinný platiť si preddavky na zdravotné poistenie.

19. Aký je rozdiel medzi preddavkami na zdravotné poistenie a poistným?

Aj keď sa tieto dva pojmy často zamieňajú, je medzi nimi rozdiel. Poistným sa rozumie celoročná suma, zúčtovaná v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, ktorým je príslušný kalendárny rok, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Preddavky na poistné sú iba zálohovo odvádzané finančné čiastky poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa (za určitých zákonom stanovených podmienok) zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného.

20. Čo sa stane, ak nezaplatím preddavok na zdravotné poistenie?

Poistenec, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné, resp. poistné a splní podmienky na zaradenie do zoznamu dlžníkov, bude mať právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (okrem zákonom stanovených výnimiek). Zdravotná poisťovňa si v prípade dlhu môže od vás vypýtať úrok z omeškania podľa dlžnej sumy a počtu dní omeškania. Na výpočet sa použije úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %. Navyše v prípade exekúcie sa vaše náklady zvýšia o exekučné trovy.

21. Ak dlhujem zdravotnej poisťovni peniaze, môžem ich splatiť postupne?

Zdravotná poisťovňa môže uzatvoriť splátkový kalendár s platiteľom poistného na základe jeho písomnej žiadosti. Nie je to však jej povinnosť. Zdravotná poisťovňa pre uzatvorenie splátkového kalendára vyžaduje, aby živnostník podal žiadosť a čestné vyhlásenie, ktoré je súčasťou žiadosti. Zároveň musí mať splnené všetky oznamovacie a vykazovacie povinnosti, musí mať uhradenú požadovanú časť dlhu po podaní žiadosti o splátkový kalendár pred uzatvorením splátkového kalendára a musí byť schopný plniť splátkový kalendár, teda uhrádzať splátky splátkového kalendára včas a v plnej výške tak, ako sú v splátkovom kalendári rozvrhnuté, a zároveň včas a v plnej výške uhrádzať bežné preddavky na poistné.

22. Musím hneď po založení živnosti začať platiť odvody na sociálne poistenie?

Začínajúci živnostník je prvý rok oslobodený od platenia odvodov. Povinné sociálne poistenie mu môže vzniknúť až od 1. júla ďalšieho roku, a to za predpokladu, že v predchádzajúcom roku jeho hrubý príjem prekročil 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Ľuďom, ktorí začali podnikať v minulom roku, vznikne povinné sociálne poistenie od júla tohto roku za predpokladu, že v roku 2018 ich celkový hrubý príjem pred odpočítaním odvodov presiahol sumu 5 724 eur.

23. Aké odvody do Sociálnej poisťovne musím platiť, ak podnikám popri zamestnaní?

Povinné poistenie zamestnanca môže mať vplyv na výšku odvodov zo živnosti len v prípade, ak tento človek dosahuje zo zamestnania maximálny vymeriavací základ (v roku 2019 to je 6 678 eur) alebo v súčte obidva vymeriavacie základy presahujú túto sumu. Ak niekto ako zamestnanec dosiahne v mesiaci maximálny vymeriavací základ, vtedy poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie zaplatí len ako zamestnanec. Do rezervného fondu solidarity však musí vždy platiť z celého vymeriavacieho základu SZČO až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu. Ak vymeriavacie základy zamestnanca a SZČO sú v súčte vyššie ako maximálny vymeriavací základ mesačne, prednostne sa platí poistné z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ako SZČO potom bude platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom zamestnanca. Aj tu platí, že do rezervného fondu je potrebné platiť z celého vymeriavacieho základu SZČO.

24. Musím platiť odvody na sociálne poistenie, aj keď zarobím málo?

O tom, či musíte platiť odvody na sociálne poistenie, rozhoduje váš príjem uvedený v daňovom priznaní. Ak platíte povinné odvody, no v minulom roku váš príjem neprekročil 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (5 724 eur), vaše povinné poistenie zanikne k 30. júnu 2019. To platí, len ak ste podali daňové priznanie v riadnom termíne. Ak ste ho podali neskôr, povinné poistenie vám zanikne o tri mesiace neskôr.

25. Čo mi hrozí, ak nezaplatím odvody do Sociálnej poisťovne alebo budem platiť menej?

Ľudia, ktorí majú dlh na odvodoch do Sociálnej poisťovne, musia okrem dlžného poistného zaplatiť aj penále za každý deň omeškania. Sociálna poisťovňa im ho nemôže odpustiť. Za každý deň omeškania musí zo zákona Sociálna poisťovňa predpísať penále vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy. Ľuďom, ktorí majú dlh v Sociálnej poisťovni, zároveň hrozí, že im poisťovňa odmietne vyplatiť niektoré dávky. Ak niekto dlhuje viac ako päť eur, nedostane napríklad nemocenskú dávku, ošetrovné či materské.

Zdroj: Ústredný portál verejnej správy, Ministerstvo vnútra SR, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Finančná správa.

debata chyba
Viac na túto tému: #dane #odvody #podnikanie #živnostníci #paušálne výdavky