50 najdôležitejších otázok a odpovedí, ktoré zaujímajú živnostníkov - 3. časť

, 06.06.2019 06:00
UP-mala
Ilustračné foto. Autor:

Podnikať na Slovensku nie je jednoduché. Každý živnostník musí spĺňať množstvo povinností. A tak pred väčšinou podnikateľov sa dennodenne vynárajú nové a nové otázky, ktoré súvisia s ich prácou. Prinášame pohľad na najdôležitejšie a najčastejšie otázky, ktoré sa živnostníci na Slovensku pýtajú.

26. Môžem svoj dlh na sociálnom poistení splatiť postupne?

Ak má niekto dlh na poistnom a nemôže ho zaplatiť naraz, môže Sociálnu poisťovňu požiadať o splátkový kalendár. Maximálne možno dlžné poistné splácať 24 mesiacov. O splátkový kalendár možno požiadať len vtedy, ak dlh ešte nie je postúpený na vymáhanie. Splátkový kalendár môže Sociálna poisťovňa odsúhlasiť len vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude dlžník schopný zaplatiť dlžné sumy poistného a v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného je schopný riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

27. Aké dávky môžem dostať vďaka tomu, že platím odvody na sociálne poistenie?

Každý môže dostať dávky len z toho poistenia, na ktoré si platí odvody. Keďže živnostníci si platia odvody na nemocenské poistenie, starobné a invalidné, môžu získať dávky z týchto poistení. Z nemocenského poistenia to je predovšetkým nemocenské, ošetrovné či materské. Vďaka plateniu starobného poistenia im po splnení podmienok prináleží dostať starobný či predčasný dôchodok a z invalidného poistenia invalidný dôchodok.

28. Môžem ako živnostník dostať aj dávku v nezamestnanosti?

Živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti. Ak chcete mať nárok na dávku v nezamestnanosti, musíte sa preto poistiť dobrovoľne. V takom prípade budete platiť dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu, ktorý musí byť v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom.

29. Akú nemocenskú dávku dostanem, ak si platím minimálne odvody?

Nemocenská dávky dosahuje v prvých troch dňoch 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa 55 percent. Nemocenské dávky sa väčšinou počítajú z vymeriavacieho základu, z ktorého si poistenec platil odvody v minulom roku. Ak ste minulý rok platili odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, budete v prvých troch dňoch dostávať nemocenské vo výške 3,75 eura a od štvrtého dňa 8,25 eura. V prípade, aby ste boli chorý 30 dní, dostanete celkovo 234,10 eura.

30. Musím platiť odvody, ak som práceneschopný?

Počas práceneschopnosti nie ste povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Napriek tomu vaše poistenie naďalej trvá. Počas práceneschopnosti nemusíte platiť ani preddavky na zdravotné poistenie, ale len v prípade, ak v tomto čase poberáte nemocenskú dávku, keďže v tomto čase za vás platí poistné štát. V prípade, že je niekto práceneschopný, no nemá nárok na nemocenskú dávku, musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne.

31. Aké materské môžem dostať, ak si platím minimálne odvody?

Materské sa rovnako ako nemocenské zvyčajne počíta z vymeriavacieho základu, z ktorého ste si platili odvody v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak ste si vlani platili minimálne odvody, materské sa vám vypočíta z minuloročného minimálneho vymeriavacieho základu. Denná suma materského v súčasnosti dosahuje 75 percent denného vymeriavacieho základu. V prípade minimálneho vymeriavacieho základu tak dostanete v mesiaci, ktorý má 30 dní, materské vo výške 337,40 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní, materské v sume 348,60 eura.

32. Ako dlho musím byť poistený, aby som mohol dostať nemocenské a materské?

V prípade povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúca dĺžka poistenia. Dôležité je, aby práceneschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Tá je zvyčajne sedem dní po skončení nemocenského poistenia. V prípade poistenky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, trvá osem mesiacov.

33. Môžem mať počas práceneschopnosti príjem?

Sociálna poisťovňa nesleduje, či má SZČO počas práceneschopnosti príjem. To však neznamená, že môžete pracovať, keďže v prípade práceneschopnosti je potrebné dodržiavať liečebný režim.

34. Ako dlho musím byť poistená, aby som mohla dostať materskú dávku?

Pri materskom je dôležité, aby ste získali minimálne 270 dní obdobia nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia a započítava sa aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

35. Môže mi ako živnostníkovi vzniknúť nárok na minimálny dôchodok?

Minimálny dôchodok môže dostať každý, komu vyjde dôchodok nižší, ako je stanovená suma minimálneho dôchodku a zároveň získal aspoň 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia. Za kvalifikované obdobie sa počítajú všetky roky dôchodkového poistenia pred rokom 1993 a od roku 1993 tie roky, za ktoré patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, teda ročný príjem, respektíve vymeriavací základ bol najmenej 24,1 % priemernej mzdy. Keďže minimálny vymeriavací základ dosahuje 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, znamená to, že živnostníkom by sa mali rátať roky, počas ktorých si platili minimálne odvody, do kvalifikovaného obdobia. Ak získajú aspoň 30 rokov poistenia a bude ich dôchodok, môžu dostať minimálny dôchodok.

36. Aké výdavky si môžem odpočítať z príjmov?

Podľa zákona o dani z príjmov si možno znížiť daňový základ o výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Všetky tieto výdavky musia byť zároveň uvedené v účtovníctve alebo v daňovej evidencii. Dôležité je najmä to, aby podnikateľ prípadnej kontrole vedel odôvodniť, akým spôsobom dané výdavky slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Ak to nebude vedieť preukázať, daňová kontrola mu môže prikázať vyškrtnúť dané výdavky.

37. Môžem si dať do nákladov aj používanie súkromného auta na podnikanie?

Ak používate na podnikanie súkromné auto, ktoré nie je zaradené do obchodného majetku, môžete si do nákladov dávať spotrebované pohonné hmoty podľa údajov v technickom preukaze a paušálnu náhradu vo výške 0,183 eura za každý prejdený kilometer. Žiadne iné výdavky, ako sú napríklad náklady na servis, zimné pneumatiky či poistenie, si nemôžete odpočítať.

38. Ak si kúpim nové auto za 20-tisíc eur, môžem si ho dať celé do nákladov?

Auto sa nedáva do nákladov naraz, ale sa odpisuje štyri roky. To znamená, že každý rok si dáte do nákladov jednu štvrtinu obstarávacej ceny vozidla, v tomto prípade 5-tisíc eur. Prvý rok si však odpočítate len pomernú časť odpisu podľa toho, v ktorom mesiaci auto kúpite. Ak by ste ho kúpili v januári, môžete si odpočítať celých 5-tisíc eur, ak ho kúpite v júli, tak len polovicu z tejto sumy.

39. Môžem dať do nákladov aj darčeky pre obchodných partnerov?

Podľa zákona o dani z príjmov sú výdavky na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky (okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti) a alkoholické nápoje okrem vína v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane (to sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti).

40. Môžem si z daňového základu odpočítať aj výdavky za oblek, keďže ho potrebujem pri svojej práci?

Oblečenie si možno dať do nákladov len v prípade, že ide o výdavky na oblečenie u daňovníka, ktorý vykonáva takú činnosť, pri ktorej sa podľa nariadenia vlády o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytujú ochranné pracovné prostriedky zamestnancom, alebo ak používa pracovnú rovnošatu, resp. pracovné ošatenie. Nákup obleku je výdavkom na osobnú potrebu daňovníka a je teda nedaňovým výdavkom, keďže nejde o ochranné oblečenie. Do daňových nákladov ho nemožno zahrnúť ani vtedy, ak ho živnostník používa napríklad pri obchodných stretnutiach.

41. Môžem si dať do nákladov aj televízor, ktorý používam na prezentácie pre klientov?

Podnikatelia si môžu odpočítať len také výdavky, ktoré súvisia s dosahovaním, zabezpečením a udržaním ich príjmov. Problém môže nastať v prípade výdavkov, ktoré môžu mať aj charakter osobnej potreby. Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti. Podnikatelia majú dve možnosti, ako určiť túto pomernú časť, ktorú si dajú do daňových nákladov. Buď určia podľa skutočného využívania danej veci, koľko percent z výdavku si môžu odpočítať, alebo využijú možnosť odrátať si paušálne 80 percent. Keďže veľakrát môže byť ťažké preukázať, na koľko percent podnikateľ danú vec využíva na podnikanie a na koľko na súkromné účely, môže byť pre mnohých výhodnejšie využiť paušálny odpočet vo výške 80 percent z ceny danej veci. V takom prípade by už daňová kontrola nemala skúmať, v akom pomere sa používa tento majetok na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

42. Sú výhodnejšie paušálne alebo skutočné výdavky?

Vo forme paušálnych výdavkov si môže živnostník odpočítať 60 percent z príjmov, maximálne však 20-tisíc eur. Paušálne výdavky sú tak výhodnejšie pre všetkých, ktorí majú skutočné výdavky nižšie ako 60 percent z príjmov a zároveň im postačuje limit 20-tisíc eur. Môžu sa však oplatiť aj tým živnostníkom, ktorí majú skutočné výdavky o niečo vyššie ako 60 percent príjmov. Paušálne výdavky sú totiž oveľa menej administratívne náročnejšie a živnostník tak môže ušetriť napríklad za účtovnícke služby.

43. Čo musím splniť, aby som mohol využiť paušálne výdavky?

Výdavky percentom z príjmov si môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Tieto paušálne výdavky pritom netreba nijako preukazovať.

44. Ak sa raz rozhodnem, že budem využívať paušálne výdavky, môžem sa znovu v budúcnosti vrátiť ku skutočným výdavkom?

Živnostník sa každý rok pred podaním daňového priznania môže rozhodnúť, akým spôsobom bude preukazovať svoje výdavky. To, že jeden rok využije paušálne výdavky, neznamená, že nasledujúci rok nemôže do daňového priznania zahrnúť skutočné výdavky spojené s podnikaním. Živnostníci tak môžu využiť skutočné výdavky v rokoch, keď majú vyššie náklady a v ďalších rokoch si môžu uplatniť paušálne výdavky. Preto sa im oplatí, aby si celý rok odkladali bločky a faktúry a až následne sa rozhodli, aký spôsob preukazovania výdavkov použijú.

45. Čo si môžem okrem paušálnych výdavkov odpočítať z daňového základu?

Okrem paušálnych výdavkov si možno z daňového základu odpočítať aj zaplatené odvody. Najprv si podnikateľ odpočíta paušálne výdavky a následne odvody. Do daňového priznania je potrebné uviesť paušálne výdavky i zaplatené odvody spolu. Pod tabuľku č. 1 je potrebné zaškrtnúť, že si živnostník uplatňuje výdavky percentom z príjmov a zároveň treba uviesť sumu zaplatených odvodov, ktoré si prirátal k paušálnym výdavkom. Okrem výdavkov a odvodov si zo svojho daňového základu možno odrátať aj nezdaniteľné časti základu dane a rodičia si z výslednej dane ešte môžu odpočítať daňový bonus na dieťa.

46. Akým spôsobom mám podávať daňové priznanie?

Živnostníci musia od minulého roku s daňovými úradmi komunikovať už len elektronicky. To znamená, že aj všetky daňové priznania musia podať elektronicky. Živnostníkom stačí, ak s daňovým úradom uzatvoria zmluvu o elektronickej komunikácii. Nemusia tak na podávanie priznaní použiť občiansky preukaz s čipom.

47. Kedy sa musím zaregistrovať ako platca DPH?

Podnikatelia si musia sledovať svoj obrat za posledných 12 mesiacov. V prípade, že prekročí 49 790 eur, musia sa zaregistrovať na daňovom úrade ako platcovia DPH. V prípade, že dosiahnete zákonom stanovený obrat, ste povinný do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste dosiahli tento obrat, podať žiadosť o registráciu pre DPH. Daňový úrad zaregistruje žiadateľa do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu, vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň.

48. Môžem si dať do nákladov aj večeru pre obchodného partnera?

Takýto výdavok si nemožno odpočítať z daňového základu. Aj keď vďaka takejto večeri môžete uzatvoriť dôležitú zmluvu, ktorá vám zaistí príjmy, zákon sa na takýto výdavok pozerá ako na výdavok na reprezentáciu a neumožňuje si ho odrátať. Výdavky na reprezentáciu si totiž podľa zákona o dani z príjmov možno odpočítať len v prípadoch, ktoré sú vymenované v paragrafe 21 a pracovná večera medzi nimi nie je.

49. Akú sumu si môžem dať do nákladov za jedlo?

Živnostníci si za každý odpracovaný deň môžu dať do nákladov stravné v hodnote 4,80 eura. Od júna by sa táto suma mala zvýšiť na 5,10 eura. Máte pritom na výber, či si kúpite stravné lístky, alebo si budete odkladať bločky z reštaurácií. V prípade, že pracujete aj cez víkendy, môžete si dať do nákladov stravné aj za tieto dni.

50. Môžu aj živnostníci profitovať z rekreačných poukazov?

Živnostníkom síce príspevok na rekreáciu nikto nedá, no takýto náklad si môžu započítať medzi daňové výdavky. Do nákladov si môžu dať 55 percent z ceny rekreácie, najviac však 275 eur za rok. Musí ísť pritom o rekreáciu na Slovensku, ktorá je spojená s ubytovaním minimálne na dve noci. Živnostník má na toto zvýhodnenie nárok len v prípade, ak podniká nepretržite aspoň 24 mesiacov a zároveň nedostal príspevok na rekreáciu ako zamestnanec.

Zdroj: Ústredný portál verejnej správy, Ministerstvo vnútra SR, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Finančná správa.

#dane #odvody #podnikanie #živnostníci #paušálne výdavky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku