Budem mať nárok na dávku v nezamestnanosti, keď podávam výpoveď naraz u troch zamestnávateľov? Mám tri pracovné zmluvy v troch firmách. Vypočíta sa mi dávka z každej mzdy?
Na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné dosiahnuť aspoň 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak splníte podmienku potrebnej doby poistenia a zaevidujete sa na úrade práce, nárok na dávku v nezamestnanosti Vám vznikne. Na priznanie dávky nemá vplyv skutočnosť, že súčasne ukončíte pracovný pomer u troch zamestnávateľov, nemá na to vplyv ani spôsob ukončenia pracovného pomeru. Ak ste pracovali v jedvom období súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.
Pri výpočte dávky sa budú brať do úvahy vymeriavacie základy (hrubé zárobky) zo všetkých zamestnaní. Ak ste pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie za posledné dva roky (rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky) boli poistená v nezamestnanosti ako zamestnanec v troch firmách, tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta zo zárobkov vo všetkých poistných vzťahoch. Pripomíname len, že je stanovená maximálna dávka v nezamestnanosti, do 30. júna 2019 patrí za 31-dňový mesiac najviac v sume 972,30 eura a za 30-dňový mesiac 941,00 eura.
Som na rodičovskej dovolenke. Pracovný pomer mi stále trvá, ale pravdepodobne ho ukončím súčasne s ukončením rodičovskej dovolenky. Teraz pracujem len niekoľko hodín denne na dohodu u iného zamestnávateľa a obávam sa, že ak požiadam po ukončení rodičovskej dovolenky o dávku v nezamestnanosti, budem ju mať veľmi nízku. Počula som, že rodičia sú v takejto situácii pri výpočte dávky zvýhodňovaní. Je to pravda?
Svojím spôsobom zvýhodnená budete. Pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa totiž neprihliada na príjem, ktorý osoba dosiahla v období rodičovskej dovolenky (napr. ak – ako vy – pracovala u iného zamestnávateľa na dohodu), ak je tento nižší ako príjem dosahovaný v zamestnaní pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Platí to však len vtedy, ak v rozhodujúcom období (dva roky pred zaevidovaním sa na úrade práce) čerpal poistenec len rodičovskú dovolenku a počas nej pracoval.
V praxi to znamená, že ak so zamestnancom v deň ukončenia rodičovskej dovolenky zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer, zamestnanec sa následne zaeviduje na úrade práce a Sociálnu poisťovňu požiada o dávku v nezamestnanosti, Sociálna poisťovňa berie do úvahy príjem dosiahnutý počas rodičovskej dovolenky len vtedy, keď je to pre poistenca výhodnejšie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Obdobie rodičovskej dovolenky sa do tohto obdobia ráta, upozorňujeme však, že len do dňa, do ktorého pracovný pomer trval.
Od 1. 4. 2019 som bol nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti. Pracovnú zmluvu podpíšem s dátumom 1. 7. 2019. Musím sa v Sociálnej poisťovni odhlásiť alebo to za mňa urobí nový zamestnávateľ?
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak vás úrad práce vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nového zamestnania ešte v čase, keď poberáte dávku v nezamestnanosti, odporúčame vám túto skutočnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám dávku v nezamestnanosti vypláca, aby nedošlo k preplatku na dávke, ktorý by ste neskôr museli vrátiť.
Oznámiť vyradenie Sociálnej poisťovni stačí urobiť e-mailom alebo telefonicky. Okrem identifikačných údajov uvediete, že ste poberateľom dávky v nezamestnanosti. Pracovnú zmluvu dokladať nemusíte.
V súvislosti s nástupom do nového zamestnania vy ako zamestnanec žiadne povinnosti nemáte, plní ich za vás zamestnávateľ.
Pri kontrole účtu som zistil, že Sociálna poisťovňa mi zaslala dávku v nezamestnanosti v druhom mesiaci nižšiu, ako dostávam pravidelne. Viete mi to zdôvodniť?
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni príslušného mesiaca, počas ktorých ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti za príslušný mesiac sa určí nasledovne: denný vymeriavací základ x 50 % x počet kalendárnych dní v mesiaci, za ktoré sa dávka v nezamestnanosti vypláca (denný vymeriavací základ máte uvedený v rozhodnutí o priznaní dávky v nezamestnanosti).
Keďže mesiac február má 28 kalendárnych dní, dávka v nezamestnanosti je nižšia ako napr. za mesiac január, ktorý má 31 kalendárnych dní.
Existuje nejaká lehota, počas ktorej je potrebné požiadať o jednorazové vyplatenie dávky v nezamestnanosti? Napríklad ak som bol nezamestnaný tri mesiace, poberal dávku do 30. 4. 2019 a následne som sa zamestnal, je nejaký termín, do ktorého musím požiadať o jednorazové vyplatenie?
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia za predpokladu, že obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Jednorazovým vyplatením dávky nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká. Nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky si možno uplatniť do troch rokov odo dňa, za ktorý dávka v nezamestnanosti alebo jej časť patrila. Lehota troch rokov sa počíta odo dňa vyradenia z evidencie na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
O vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia je potrebné požiadať pobočku Sociálnej poisťovne – odbor poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, ktorá vám dávku v nezamestnanosti priznala a vyplácala.
Vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti aj pri skrátenom pracovnom úväzku (napr. 10 hodín týždenne)? Ak áno, počíta sa dávka z posledného zamestnania alebo sa do úvahy berie priemer za 2 roky?
Pre priznanie dávky v nezamestnanosti je potrebné byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a preukázať celkovú dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v trvaní najmenej dva roky (t. j. 730 dní), pričom do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započíta aj obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca na kratší pracovný čas. Táto podmienka platí od 1. 1. 2018 pre všetkých bez rozdielu. Nárok na dávku v nezamestnanosti vám teda môže vzniknúť aj v prípade, ak máte skrátený pracovný úväzok, ak vám v čase trvania práce trvá aj poistenie v nezamestnanosti.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky v nezamestnanosti je obdobie dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa prihliada na úhrn vymeriavacích základov (u zamestnanca ide o tzv. hrubý príjem), ktoré poistenec dosiahol za príslušné mesiace rozhodujúceho obdobia.
Ak som si našiel zamestnanie po mesiaci vedenom v evidencii nezamestnaných, mám nárok na celú podporu v trvaní pol roka?
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
Ak vás teda úrad práce vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, pretože ste sa zamestnali, Sociálna poisťovňa vám výplatu dávky zastaví. Ak by ste sa však stali opätovne nezamestnaným a úrad práce vás v období kratšom ako dva roky od posledného vyradenia opätovne zaradí do evidencie, Sociálna poisťovňa vám dávku vyplatí za zostávajúcu časť podporného obdobia v tej istej sume, v akej ju priznala.
mali by ste vedieť, že…
Absolventi škôl nemajú automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti
Študenti a budúci absolventi škôl po skončení školy a zamestnania popri štúdiu automaticky nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Podmienkou vzniku nároku na túto dávku je trvanie poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní v posledných štyroch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Absolvent školy študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) totiž nie je povinne poistený na sociálne poistenie a ak sám neplatí poistné (na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti), nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.
Žiak, ktorý má trvalý pobyt v SR, má však možnosť od 16. roku veku dobrovoľne sa poistiť (viac na webovej stránke v časti Dobrovoľne poistená osoba – Balíky dobrovoľného poistenia). V takom prípade by po splnení ostatných podmienok (doba trvania poistenia, riadne a včas zaplatené poistné) mohol získať nárok na niektorú z dávok, teda aj dávky v nezamestnanosti. Na tento typ poistenia však nie je možné prihlásiť sa spätne.
Ak študent popri škole pracoval, resp. pracuje na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti a má pravidelný príjem, získava postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie, ale aj na poistenie v nezamestnanosti, ktorú zaňho plní jeho zamestnávateľ. Na priznanie dávky v nezamestnanosti však zároveň musí spĺňať aj ostatné stanovené podmienky (byť po skončení štúdia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a mať poistenie aspoň 730 dní počas štyroch rokov pred zaradením do evidencie). Ak však študent popri škole pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov, platí poistné len na dôchodkové poistenie (nie aj na ďalšie typy poistenia), a preto mu pri tomto type dohody nemôže vzniknúť ani nárok na dávku v nezamestnanosti.
Aj poberateľ dávky v nezamestnanosti môže pracovať, ale musí dodržať isté podmienky
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že poberateľ dávky v nezamestnanosti si síce svoju finančnú situáciu môže zlepšiť tým, že sa zamestná, musí však dodržať stanovené pravidlá: počas evidencie môže uchádzač o zamestnanie pracovať len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak jej trvanie nepresiahne v úhrne 40 dní v roku. Nesmie ísť pri tom o zamestnávateľa, u ktorého pracoval pred zaradením do evidencie ani o zamestnávateľa, ktorý ho v posledných šiestich mesiacoch neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom. Limitom je tiež výška príjmu, ktorá nesmie presiahnuť mesačne sumu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (teraz 205,07 eura, od 1. júla 210,20 eura).
Zárobkovú činnosť uchádzačov o zamestnanie sleduje úrad práce. Ak niektorý uvedené podmienky nedodrží, je vyradený z evidencie. Ak v tom čase poberal dávku v nezamestnanosti, dňom vyradenia z evidencie nárok na ňu stráca. Príčiny vyradenia z evidencie Sociálna poisťovňa neskúma, nijakým spôsobom nemôže ani vyradenie z evidencie ovplyvniť. Skúma len splnenie podmienok na dávku v nezamestnanosti a zotrvávanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce počas celého obdobia poberania dávky. Ak uchádzača o zamestnanie úrad práce z nejakého dôvodu z evidencie vyradí, odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa mu zastaví aj poskytovanie dávky v nezamestnanosti.