Dedenie zo zákona: Kto má naň nárok? Veľký prehľad dedičských skupín

, 08.11.2019 10:00
spravodlivosť, hologram
Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa,** pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Autor:

Dedenie zo zákona má ucelené pravidlá. Tieto pravidlá rozdeľujú dedičov na štyri skupiny. Do ktorej skupiny spadá napríklad teta z matkinej strany zosnulej?

1. dedičská skupina

Kto pripadá do úvahy ako možný dedič

  • Občiansky zákonník hovorí, že v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
  • Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.
  • Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Najskôr sa však musí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo.
  • V súvislosti s manželom poručiteľa zákon vyžaduje, aby toto manželstvo v čase poručiteľovej smrti existovalo. Z uvedeného vyplýva, že dedičom nemôže byť bývalý manžel poručiteľa.
  • Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Manžel alebo manželka ale nededí vždy v prvej dedičskej skupine – ak poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.
  • V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov.

Príklad: Muž mal manželku a tri deti

  • v prvom rade je nutné vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), z toho vyplýva že polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželke a druhá bude tvoriť dedičstvo.
  • účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyporiadanie vykoná súd.
  • BSM sa vyporiadava medzi pozostalým manželom a dedičmi. Bez ohľadu na to, či pozostalý manžel je zároveň dedičom, nemôže pri vyporiadaní dohodou vystupovať na strane dedičov. Ak je však manžel jediným dedičom, nemožno vykonať vyporiadanie dohodou, ale iba rozhodnutím. Osobitná situácia môže nastať, ak existuje nevyporiadaný majetok v BSM, ktoré zaniklo zánikom manželstva pred smrťou poručiteľa, bývalý manžel nie je dedičom a nikto iný nededí, teda dedičstvo pripadá štátu. V takomto prípade sa BSM vyporiada medzi bývalým manželom a štátom.

Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. Aby tak bolo možné urobiť, musí:

  • existovať majetok v BSM
  • v prípade uzavretia dohody o vyporiadaní BSM musí existovať aspoň jeden dedič okrem pozostalého manžela
  • musí byť dokázané, že o vyporiadaní BSM sa nezačalo konanie na súde,
  • od prípadného zániku BSM neuplynula lehota 3 roky.
  • následne sa dedená polovica majetku rozdelí na štvrtiny, každý z dedičov teda získa jednu štvrtinu dedičstva
  • manželka aj deti patria do prvej dedičskej skupiny, všetci teda majú nárok na rovnakú časť dedičstva,
  • v prípade, ak by zosnulý manžel mal ešte deti mimo manželstva, tak tie majú rovnaký nárok na dedičstvo ako deti pochádzajúce z manželstva a pripadla by im rovnaká časť dedičstva ako manželským deťom a manželke, nededia len nevlastné deti
  • v prípade, ak by bol muž rozvedený, bývalá manželka nemá nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá

Príklady:

A: Zosnulý muž bol majiteľom bytu domu spoločne s manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Dediť budú teda manželka a syn.

Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 1/4 podiel na vlastníctve domu. Manželka tak bude celkovo vlastniť 3/4 podiel na nehnuteľnosti a syn 1/4 podiel na nehnuteľnosti.

B: Žena mala manžela, dve deti a rozvádzala sa. V prípade, ak rozvodové konanie neprebehlo a nevysporiadal sa majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), tak polovica majetku, ktorá patrila do BSM, pripadne manželovi a druhá bude tvoriť dedičstvo

  • účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne, alebo ústne do zápisnice, alebo vyporiadanie vykoná súd. Následne sa dedená polovica majetku rozdelí na tretiny, každý z dedičov teda získa jednu tretinu dedičstva, všetci majú zo zákona nárok na rovnakú časť dedičstva,
  • v prípade, ak by bola žena rozvedená, bývalý manžel by nemal nárok na dedičstvo a tri deti by dedili majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania rovným dielom, ak by niektoré z detí nežilo, malo by nárok na dedičstvo prípadné vnúča alebo vnúčatá
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

2. dedičská skupina

Kto pripadá do úvahy ako možný dedič

  • Občiansky zákonník stanovuje, že v druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
  • Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Zákon upravuje dedenie takým spôsobom, že v prvej dedičskej skupine nemôže dediť manžel sám, čiže dedí až v druhej dedičskej skupine, a to spolu s manželkinými rodičmi, polovicu dedičstva dostane on a polovicu rodičia alebo rodič, ak žije len jeden.
  • Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Rovnako samostatným dedičom v druhej skupine zákonných dedičov môžu byť aj rodičia poručiteľa, pokiaľ niet iných dedičov tejto skupiny.
  • Takisto ako rodič dedí po poručiteľovi, môže dediť aj osvojiteľ alebo osvojitelia. Pokiaľ bol osvojiteľ len jeden z partnerov, tak dedí sám, jeho partner (manžel) nededí.
  • Ak nededia poručiteľovi rodičia, nenastupujú namiesto nich ich deti (deti – súrodenci poručiteľa môžu dediť v tretej skupine zákonných dedičov).
  • Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny. Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
  • U spolužijúcich osôb musia byť teda súčasne splnené tieto zákonné podmienky: spolužitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti, existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti, teda aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa, starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť uvedených osôb na výživu poručiteľa.
  • Spolužijúcimi osobami sú väčšinou vzdialenejší príbuzní, ale môžu to byť známi alebo priatelia, takisto sem možno zaradiť osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti. Medzi spolužijúce osoby zákon zaraďuje aj družku alebo druha poručiteľa, ak spĺňa zákonné predpoklady.
  • Ako spolužijúce možno definovať osoby, ktoré s poručiteľom prípadne nemusia byť v príbuzenskom pomere, ale žili s ním v jednej domácnosti a ich vzťah sa podobal rodinnému vzťahu.
  • Spolužitie v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Platná legislatíva vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Na to, aby spolužijúce osoby mohli dediť, musí byť splnená aj podmienka, že spoločná domácnosť musela počas tejto doby existovať bez prerušenia.

Príklady:

A: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne s manželkou – dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Manželia nemali deti, dediť bude teda manželka, manželovi rodičia, ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia z druhej dedičskej skupiny, už nežijú.

Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda úplnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Ak by žili manželovi rodičia, mali by ako dediči z druhej dedičskej skupiny tiež nárok na dedičský podiel, manželke by ale pripadla najmenej polovica dedičstva.

B: Zosnulá manželka vlastnila s manželom rodinný dom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica trojizbového bytu, ktorá pripadla zosnulej manželke v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania.

Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledovné: manžel získa 1/4 podiel, celovo bude mať teda ako 3/4 spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manžela – 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej dcére.

3. dedičská skupina

Kto pripadá do úvahy ako možný dedič

  • Občiansky zákonník hovorí, že v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom je aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Pri súrodencoch nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve, alebo mimo manželstva. Osvojené deti sú považované za rovnocenných súrodencov, aj keď nie sú pokrvní súrodenci.
  • V prípade, ak by dedič súrodenec žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a mal by právo dediť aj ako spolužijúca osoba, nedostane dva dedičské podiely – jeden ako dedič súrodenec a jeden ako dedič spolužijúca osoba, ale dedí iba jeden podiel.
  • Ak súrodenec poručiteľa už nežije, môžu v tretej skupine zákonných dedičov nastúpiť ako dedičia potomkovia súrodencov poručiteľa, teda jeho synovci a netere. Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t. j. právneho predchodcu). Teda ak by poručiteľ mal po mŕtvom súrodencovi dvoch synovcov, delili by si títo iba jeden dedičský podiel – ten, ktorý by pripadol ich zosnulému rodičovi, súrodencovi poručiteľa. Deťmi súrodenca sa dedenie v tretej skupine končí. Synovcove a neterine deti už nededia.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Príklady:

A: Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom desať rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Muž bol bezdetný. Rodičia muža nežijú, žije len jeho brat a syn zosnulej sestry.

  • V tomto prípade platí, že družka, brat a synovec dedia v tretej dedičskej skupine. Družka dedí ako spolužijúca osoba, ktorá žila so zosnulým v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou, o dedičstvo sa však musí ešte rovným dielom podeliť so súrodencami druha, v prípade, ak by muž súrodencov nemal, pripadlo by celé dedičstvo družke.
  • Byt teda pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho bratovi a synovcovi. Rozdelí sa teda medzi tri osoby a každá z nich získa 1/3 podiel k predmetnej nehnuteľnosti.
  • Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa jeho 1/3 podiel delil medzi ne.
  • Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. V čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa čo i len deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho. Musí byť súčasne splnené, že: a) tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť,

B: tieto osoby žili spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou a boli s výživou na poručiteľa odkázané.

  • Ak by muž nemal družku, len súrodenca a synovca , tak obaja by delili rovným dielom, obom by pripadla 1/2 nehnuteľnosti.
  • Ak by už ani jeden zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na ich deti (netere, synovcov ), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
  • Ako sa dedí spoluvlastnícky podiel: muž žil s družkou v spoločnom byte, každý vlastnil polovicu nehnuteľnosti. Neboli manželia ani nemali deti. Muž zomrel, jeho rodičia už nežijú, len brat. Polovica nehnuteľnosti sa bude teda dediť v tretej dedičskej skupine – mužova družka a jeho brat, každý z nich zdedí polovicu mužovho bytu. Žena bude vlastníčkou 3/4 bytu, mužov brat 1/4 bytu.

4. dedičská skupina

Kto pripadá do úvahy ako možný dedič

  • K dedeniu vo štvrtej skupine prichádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. To, kto prichádza do úvahy ako dedič vo štvrtej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu poručiteľovi starí rodičia a ich deti. Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto z iných príbuzných a známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
  • V tejto dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. Dedičstvo nemôže nadobudnúť dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí.
  • Prarodičia poručiteľa sú rodičia otca a rodičia matky poručiteľa. Každá dvojica má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom ich deti. V prípade, ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, v dedičskom práve sa v takomto prípade uplatňuje takzvané prirastanie podielu. Polovica dedičstva, ktorú nededí pár prarodičov a ani ich deti, pripadá druhému páru prarodičov, prípadne ich deťom.

Príklad:

Zosnulá žena je jedinou vlastníčkou bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej zomreli. Žije však starý otec z otcovej strany a teta z matkinej strany.

  • Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj teta zdedia 1/2 bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a teta, každý z nich by zdedil 1/20. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta..
  • Ak muž žena nemala iných príbuzných, len napríklad strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu. Majetok v rodine je tak možné udržať len na základe závetu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pravidlá #dedičské konanie #dedenie zo zákona
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku