11. Má darovacia zmluva nejakú špeciálnu podobu?
Zmluva musí byť vyhotovená na jednom liste, ak sa na jeden list znenie zmluvy nezmestí, je potrebné ju dať zviazať u notára stuhou s odtlačkom notárovej pečiatky, platí totiž, že listy zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti musia byť neoddeliteľne spojené, a to spôsobom, aký je určený pre notára.
12. Čo musí obsahovať návrh na vklad vlastníctva?
Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nenadobúda podpisom zmluvy, ale dňom vkladu zmluvy do katastra. Návrh na vklad musí byť písomný a musí obsahovať: mená oboch darcov a adresu ich trvalého pobytu, názov a adresu katastra, na ktorý je návrh adresovaný, označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony – darovacia zmluva, číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri.
13. Koľko zaplatíte za návrh na vklad?
Správny poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností predstavuje sumu 66 eur, v prípade ak požiadajú o zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je správny poplatok 266 eur. Spolu návrhom na vklad je potrebné priložiť i dve vyhotovenia darovacej zmluvy, pričom podpisy darcov je nutné úradne osvedčiť na každom z týchto dvoch vyhotovení. Poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky je 33 eur. Pokiaľ účastník konania žiada rozhodnúť o vklade urýchlene do 15 dní, výška poplatku je 133 eur, ak účastník konania podal návrh na vklad do katastra elektronicky.
14. Skúma kataster platnosť zmluvy?
Kataster preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Kataster rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
15. Možno darovať nehnuteľnosť neplnoletému dieťaťu?
Zákon povoľuje darovať nehnuteľnosť aj neplnoletým osobám, ktoré ešte nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, tá im vzniká až dosiahnutím plnoletosti. Neplnoleté deti v právnych záležitostiach zastupujú a ich majetok spravujú rodičia alebo iní súdom určení zákonní zástupcovia a správa majetku musí prebiehať v súlade so záujmami dieťaťa a v súlade so zákonom o rodine. Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu podľa Občianskeho súdneho poriadku podlieha schváleniu súdom, návrh na schválenie darovacej zmluvy podávajú zákonní zástupcovia na okresnom súde v mieste bydliska maloletého, za podanie návrhu sa neplatí súdny poplatok. Úlohou súdu je rozhodnúť o tom, či je daný úkon v súlade so záujmom dieťaťa, znamená to, že ak je napríklad nehnuteľnosť zaťažená záložným právom, môže súd takúto darovaciu zmluvu zamietnuť. Majetok dieťaťa až do nadobudnutia plnoletosti spravujú jeho zákonní zástupcovia, pričom musia vždy konať s náležitou starostlivosťou v záujme maloletého. Na nakladanie s majetkom maloletého nad rámec bežných vecí potrebuje zákonný zástupca vždy súhlas súdu, napríklad ak by chcel dom, ktorý patrí dieťaťu, predať.
16. Možno darovať nehnuteľnosť aj právnickej osobe?
Nehnuteľnosť možno podľa Občianskeho zákonníka darovať fyzickej, ako aj právnickej osobe, ktoré môžu nadobúdať práva a povinnosti, štátu, nadácii, združeniu.
17. Je darovanie platné, ak obdarovaný dar odmietol?
Podmienkou platného darovania je, aby obdarovaný dar prijal.
18. Dokedy sa môže darca domáhať vrátenia daru?
Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe upravenej ustanovením Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy mohlo byť právo vykonané prvý raz, teda kedy mohla byť vada zistená obdarovaným pri obvyklej pozornosti.
19. Z akých dôvodov sa môže darca domáhať vrátenia daru?
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov, je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Zvyčajne ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Pre hrubé porušenie dobrých mravov sa nevyžaduje intenzita trestného činu alebo priestupku, hrubým porušením však nie je len obyčajný nevďak alebo márnotratný život obdarovaného.
20. Akým spôsobom sa môže darca domáhať vrátenia daru?
Darca tak môže urobiť formou písomnej výzvy na vrátenie daru. Uvedená výzva musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. Okamihom doručenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah. Darca by sa mal domáhať vrátenia daru písomnou výzvou, v ktorej podrobne opíše predmet daru, dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia daru, a uvedie primeranú lehotu, v ktorej požaduje vrátenie daru. Pokiaľ to je účelné, môže určiť aj miesto vrátenia daru. Pokiaľ zostane výzva na vrátenie daru bezúspešná a ďalšie mimosúdne rokovania by neviedli k vráteniu daru, zostáva jediná možnosť, a to podanie návrhu na súd na vrátenie daru.