- pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou je len prípad, ak by išlo o obvyklé darovanie. V prípade, ak by namiesto potomka v prvej dedičskej skupine dedili jeho deti alebo ich potomkovia, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Darovanie nehnuteľnosti sa považuje za dar, ktorý nemožno označiť ako obvyklý, a preto sa do dedičstva započítava.
- cena daru sa zvyčajne v praxi posudzuje tak, že dary by sa mali započítavať v cene, ktorú mali v čase darovania, ale zákon a súdy pripúšťajú výnimky z tohto pravidla, v dedičskom konaní je právomocou súdu určiť cenu darovaných nehnuteľností.
Príklad č.1
Hodnota dedeného majetku je 90 000 eur, sú štyria dedičia, jeden z nich dostal za života obdarovaného chatu v hodnote 10 000 eur. Kolačná podstata je teda v tomto prípade 100 000 eur. Dedičský podiel každého z dedičov je teda 1/4 z tejto sumy, teda 25 000 eur.
Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, teda 25 000 – 10 000 eur a to je 15 000 eur. Znamená to, že obdarovaný dedič dostane z dedičstva podiel v hodnote 15 000 eur, pretože hodnota daru je nižšia ako jeho dedičský podiel.
Ak by tento dedič dostal nehnuteľnosť v hodnote 30 000 eur, tak by hodnota jeho dedičského podielu by bola nižšia ako hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa. V takomto prípade by z dedičstva nemal nárok na žiaden dedičský podiel. Zároveň nie je v takomto prípade povinný z darovaného majetku čokoľvek vracať.
V prípade, ak by hodnota daru bola rovnaká ako hodnota dedičského podielu, teda dedič by dostal nehnuteľnosť v hodnote 25 000 eur, tak by obdarovaný dedič nemal nárok na žiadny dedičský podiel.
Nastať ale môže aj situácia, že hodnotu dedičského podielu vypočítanú podľa uvedeného spôsobu dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky. Stáva sa to napríklad vtedy, ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva. Takisto platí, že obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať.
Príklad č. 2
Dedí sa majetok v hodnote 100 000 eur a sú štyria dedičia – deti poručiteľa, pričom jedno z detí dostalo od poručiteľa za jeho života dar v hodnote 20 000 eur. Kolačná podstata je teda 100 000 eur + 20 000 eur, čo sa rovná 120 000 eur, dedičský podiel každého z dedičov je 1/4, teda 30 000 eur. Z podielu obdarovaného dediča sa odpočíta hodnota daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, teda 20 000 eur, on teda z dedičstva dostane len 10 000 eur.
V prípade, ak sa bude hodnota dedičského podielu obdarovaného zhodovať s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, nenadobudne z dedičstva nič.
Obdarovaný dedič nie je povinný čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať v prípade, ak nastane situácia, že hodnotu dedičského podielu, vypočítanú podľa uvedeného spôsobu, dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky (napríklad ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva).
Obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať, ale ak za života poručiteľa dostal viac, ako predstavuje hodnota jeho podielu, nenadobudne z dedičstva nič. Neobdarovaným alebo menej obdarovaným dedičom potom súd potvrdí iba to, čo v dedičstve zostalo ku dňu úmrtia poručiteľa.