Podľa slovenského právneho poriadku sa „dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona“.
Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa prednostne podľa závetu, teda podľa poručiteľovej poslednej vôle. V prípade dedenia zo závetu musia byť rešpektované práva neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Je potrebné uviesť, že v týchto prípadoch neplatnosť závetu musí byť v dedičskom konaní dedičom namietnutá, nakoľko hovoríme o takzvanej relatívnej neplatnosti.
Dedičské podiely
Občiansky zákonník presne určuje veľkosť dedičských podielov pri jednotlivých dedičských skupinách. Celkovo zákon pozná štyri dedičské skupiny, pričom dedičské skupiny sú povolané dediť postupne. Najčastejšie sa uplatní dedenie podľa prvej dedičskej skupiny, kde dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. V prípade, že poručiteľ nemal deti, tak manžel poručiteľa nemôže dediť sám podľa prvej skupiny a nasleduje dedenie podľa druhej skupiny, kde dedia manžel, poručiteľovi rodičia a takzvané spolužijúce osoby. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. V druhej skupine nemôžu samostatne dediť spolužijúce osoby, a preto ak poručiteľ v čase smrti nemal manžela ani rodičov, tak nastupuje dedenie podľa tretej skupiny. Zákon teda presne určuje pravidlá dedenia. Ak dedí zo zákona dcéra poručiteľa, tak dedí podľa prvej skupiny. Všetkým deťom poručiteľa sa dostane rovnakého podielu z dedičstva. Ak nededí niektoré z detí poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda vnuci poručiteľa. Podľa ich počtu sa podiel pomerne rozdelí.
Možné je, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch dedičských titulov, teda aj zo zákona, aj zo závetu. Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí, že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. V takom prípade sa podiel závetných dedičov môže zmenšiť.
Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, nakoľko mu chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané. Ak je závetným dedičom dedič, ktorý prichádza do úvahy aj ako dedič zo zákona, tak majetok nezahrnutý do závetu sa prededí podľa zákona, a teda má právo na svoj zákonný dedičský podiel a bude dediť zo zákona aj zo závetu.
V prípade poručiteľa majúceho dve dcéry, ktorý počas života nadobudol dve nehnuteľnosti, ak závetom odkáže jednej dcére celú nehnuteľnosť, tak druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každá dcéra rovným dielom.
V prípade poručiteľa majúceho dve dcéry, ktorý počas života nadobudol dve nehnuteľnosti, ak závetom odkáže jednej dcére celú nehnuteľnosť, tak druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každá dcéra rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutá dedička uznala závet, teda súhlasí, aby jej sestra dostala dom, tak ako jej to bolo odkázané v závete. Opomenutý dedič môže namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať, aby sa mu dostalo aspoň toľko, koľko mu garantuje zákon, teda pri maloletých potomkoch celý zákonný dedičský podiel a pri plnoletých potomkoch aspoň polovica z ich zákonného podielu. Samozrejme, je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. V tomto prípade by bolo dedičské konanie až do rozhodnutia súdu prerušené. Dedič môže namietať napríklad to, že vlastnoručný závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa. Vtedy by bolo nutné znalecké dokazovanie.
Dedičská dohoda
Dohoda o vyporiadaní dedičstva je vždy preferovaná. Prichádza do úvahy, ak dedí viac dedičov. Takúto dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Dohodou si dedičia môžu zmeniť aj výšku podielov. Môžu si dedičstvo reálne medzi sebou rozdeliť, môžu sa tiež dohodnúť, že dedičstvo nadobudne len jeden dedič s povinnosťou výplaty ostatných dedičov. Dohodu je možné uzatvoriť aj v prípade, že poručiteľ zanechal platný závet. V prípade dohody je nutné dbať na práva neopomenuteľných dedičov. Konanie o dedičstve, kde dedičia uzatvorili dohodu, skončí buď vydaním osvedčenia o dedičstve alebo vydaním uznesenia súdu, pričom súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu.
Ak sa dedičia nedohodnú, notár nevydá uznesenie o dedičstve, ale vec postúpi príslušnému súdu, ktorý potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa zákonných dedičských podielov. Proti takémuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, pričom o podanom odvolaní bude rozhodovať odvolací súd.
Dary a dedičstvo
Predmetom započítania v dedičskom konaní je všetko to, čo za života poručiteľa od neho obdarovaný dedič bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovania, čím sa rozumejú dary k sviatkom, svadbám či iným životným príležitostiam. O hodnotu daru sa potom zmenší podiel obdarovaného dediča, pričom sa vychádza z ceny daru v čase darovania, nie v čase dedičského konania. Platí zásada, že obdarovaný dedič nie je povinný vracať do dedičstva nič z toho, čo od poručiteľa počas jeho života dostal. Ak sa hodnotou daru dedičský podiel obdarovaného dediča úplne vyčerpá, obdarovaný dedič tým bude vylúčený z dedičstva po poručiteľovi.
V každom dedičskom prípade je uprednostňovaná dedičská dohoda, kde sa dedičia slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne dohodnú na vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, pričom zohľadnia aj prípadné dary. V prípade, že sa dedičia nedohodnú, napríklad obdarovaný dedič nebude s dohodou a so započítaním súhlasiť, tak dedičstvo potvrdí súd podľa zákonných podielov a z úradnej povinnosti vykoná aj započítanie na dedičské podiely.
Pri darovaní si strany nie vždy medzi sebou spíšu darovaciu zmluvu. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. V praxi sa teda môže stať, že písomná darovacia zmluva nebude existovať, a vtedy dedič, ktorý započítanie žiada, musí darovanie preukázať iným spôsobom. Je dôležité uviesť, že v zmysle súdnej judikatúry spor medzi dedičmi o skutočnostiach rozhodných pre záver o započítaní nie je sporom o dedičské právo, a teda túto otázku rieši v dedičskom konaní dedičský súd. V prípade, že by dedičský súd nemal darovanie za preukázané a dedič, ktorý započitanie namietal, by sa rozhodol podať samostatnú určovaciu žalobu o určenie, či tu darovanie je alebo nie je a aká je cena daru, tak to nie je dôvod na prerušenie dedičského konania.